Často v živote sa nám stáva, že ideme do niečoho s veľkým elánom a nadšením, ale príde čosi nečakané a náš elán sa zmení na znechutenie, neochotu a prerastie až v zlobu.

Asi žiadna časť evanjelia nedokáže človeka tak vyprovokovať, ako scéna o bohatom mladíkovi. Aj on s elánom a nadšením pribehol za Ježišom, vrhol sa na kolená a pýtal sa: Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život? Už-už sa videl v nebi, medzi jeho učeníkmi, ale Ježiš ho neľútostne a tvrdo vrátil na zem a využil práve túto príhodu, aby vyniesol rozsudok nad bohatstvom. Najskôr mladíka skúšal z Desatora, on však mohol čestne odpovedať, že od mladosti ho dodržiava. Miesto pochvaly však prichádza studená sprcha: Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma! A evanjelista Marek dodáva, ako to dopadlo: On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok.

Vieme si v tejto chvíli predstaviť vydesené tváre apoštolov? Ježiš odohnal človeka, pri ktorom sa mohli mať dobre, a ani sa nepokúsil ho zavolať späť. Už by nemuseli v sobotu trhať obilné klasy, ani by sa dvanásti chlapi nemuseli deliť s bochníkom chleba a jednou - dvomi rybami. Ježiš im však vysvetľuje, prečo tak urobil: Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky! A ešte to zdupľuje: Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva! Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva. Apoštoli zostali z týchto slov úplne zmätení a pýtali sa: Kto potom môže byť spasený?

Pre dnešné evanjelium nebola nikdy priaznivá doba, lebo slová: Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi, nepôsobia revolučne ani utopisticky. V duchu si mnohí pomyslia, že predsa takto môže hovoriť iba blázon alebo ten, kto nič nevlastní. O Ježišovi sa však takto nedá hovoriť, lebo ako píše Pavol: Hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným. Otec mu všetko položil pod nohy. Matúš však o ňom vydáva svedectvo aj z inej strany: Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť. Práve preto, že Ježiš hoci bol bohatý a stal sa pre nás chudobným, mal právo požadovať takéto radikálne veci. Kristus vystupuje ako triezvy realista, ktorý pozná tragiku a nebezpečenstvo majetku. Vie, že peniaze vládli, vládnu a budú vládnuť svetu a otvárajú dokorán dvere každému, kto ich vlastní. Bohatstvo však aj zaslepuje človeka: začne si trúfať na iných, nevidí, že všetko má svoje hranice, zabudne, že existuje Boh... Dejiny nám však hovoria, že boháči častokrát prišli razom o všetko: krádežou, vojnou, krachom banky... Kristus však vidí ešte ďalej, lebo to, čo človek má, vlastne nič neznamená. V hodine smrti všetko opustí a všetko stratí pre neho význam. Spomeňme si na podobenstvo o boháčovi, ktorý nahromadil veľký majetok. Čo Ježiš o ňom povedal? Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?

Aký ohlas bude mať dnešné evanjelium na mňa? Kto je vlastne boháč? Ten, kto má mesačný príjem niekoľko tisíc? Ten, kto má v banke milióny? Ten, kto vlastní továrne a firmy po celom svete? Ten, kto disponuje pozemkami, nehnuteľnosťami, množstvom automobilov v garážach alebo vlastníctvom exotického ostrova? Tu je treba povedať, že Ježiš nehovoril o tých, čo majú v moci peniaze, ale o tých, ktorí sú v moci peňazí. Nehovoril o tých, čo majú veľa peňazí, ale o tých, ktorí svoju nádej, lásku ba celý život vkladajú do peňazí, bez ohľadu na to, o aké množstvo sa jedná. Nepatrím do skupiny týchto ľudí aj ja? Nedávam prednosť mamone pred Bohom?

Je jasné, že po vypočutí dnešného evanjelia sa náš život nezmení. Nik ho nevezme doslovne, nik nepredá všetko, čo má a nerozdá to na dobročinné ciele. Takto ho ani netreba chápať. Ale treba sa občas zastaviť a upraviť svoj vzťah k peniazom a majetku. Tučné účty v banke, rozsiahle majetky, pozemky... nie sú vstupenkou do neba. Peniaze síce vládnu svetu, ale nevládnu nebu. Na druhej strane obdivujeme odvahu ľudí, ktorí dnešné evanjelium vzali doslovne a dokázali sa zriecť všetkého materiálneho v pevnej dôvere, že v Kristovi získajú všetko, čo potrebujú. Pre nich dnešné evanjelium nie je utópiou. A nemyslime si, že takíto ľudia žili iba v minulosti.

V jednej farnosti opravovali kostol a bolo treba veľa peňazí. Na faru prišla starenka a v šatke priniesla zabalenú veľkú sumu peňazí. Keď ich odovzdávala kňazovi, povedala: Začala som si šetriť na pomník a na hrob. Najskôr len na kríž, potom na mramorovú dosku, obrubník, zlatý nápis... Potom sa moje sporenie rozšírilo na pohreb, dychovku, kar... Pán Boh mi však vnukol myšlienku: A nie je to zbytočné? Na čo ti bude nádherný pomník, a zlatý nápis na ňom? A tak tie peniaze nesiem na kostol. Chodím sem celý život a vidím, že naozaj potrebuje opravu, keď má slúžiť aj ďalším generáciám.

Táto jednoduchá žena nám dáva dôležité poučenie do života: Buďme pánmi nad naším majetkom, a nie jeho otrokmi! My vládnime peniazom, a nie oni nám!