Prostredie, v ktorom sa nachádzame, časy, ktoré žijeme a mnohí ľudia, s ktorými sa denne stretávame, nás silou-mocou chcú presvedčiť, že my, kresťania, sme nemoderní a nevedeckí. Možno v dnešnú nedeľu sa vás aj zmocnil určitý strach a neistota a možno niekto aj skonštatoval, že je na tom niečo pravdy. Veď kto sa dnes nadchýna za kráľov a cisárov, za postavy, ktoré už dávno patria do múzea, do historických románov a rozprávok?

A v takejto situácii, ktorá nefandí kráľom ani monarchom, Cirkev kladie pred svojich veriacich slávnosť Krista Kráľa.

Ale neľakajme sa, neodchádzajme preč, nezaujímajme od začiatku odmietavý postoj. Kristus nie je takým kráľom, akého si my predstavujeme. On nie je ozdobený insígniami kráľovskej moci, on nikomu nechce naháňať strach, nevydáva rozkazy trestať a nivočiť, ani nemá vojsko, ktorým chce niekomu vytrhnúť moc a vládu z rúk. Takýto postoj ku kráľovstvu Ježiš veľakrát v živote dokázal. Keď sa narodil, kráľ Herodes mal pred ním strach a bál sa, že Ježiš mu vytrhne kráľovstvo z rúk. Ale čo Ježiš urobí? Utečie pred ním do Egypta. Keď dospel a začal verejne účinkovať, robil divy a zázraky, čo v mnohých evokovalo ich predstavy o kráľovstve a mesiášstve. A čo urobil vtedy? Utiahol sa do samoty a zástupom, ktoré za ním prišli, aby sa ho zmocnili a urobili kráľom, vysvetľuje, že neprišiel, aby plnil vôľu farizejov a zákonníkov a ich predstavy o Božom kráľovstve, ale prišiel preto, aby plnil vôľu svojho Otca. Nechcel byť takým kráľom, akého chceli ľudia. Dokonca aj pri vstupe do Jeruzalema, nesedí na koni, oslavovaný a obklopený vojskom, ale prichádza ponížený, sediaci na osliatku a obklopený apoštolmi. A napokon, keď stojí pred Pilátom, obklopený zúriacim ľudom, potupený a znevážený, na Pilátovu otázku: Si židovský kráľ? odpovedá: Sám hovoríš, že som kráľ.

Dobre sme počuli Ježišove slová? Hovorí, že je kráľ, ale nie taký, ktorý naháňa hrôzu, ale kráľ, ktorý dáva a prináša pokoj a lásku. Tam, kde vládne Ježiš, tam vládne pokoj a pokoj je podstatou jeho kráľovstva. Lebo v súčasnosti sú vo svete rozličné vládne systémy a každý z nich sa snaží presvedčiť ľudí, že je ten najlepší. Ale aká je skutočnosť? Vo svete panuje strach a neistota, terorizmus a ponižovanie, peniaze a monopoly. Ale tam, kde vládne Kristus, tam vládne pokoj. Musíme však poukázať ešte na jeden rozmer jeho kráľovstva. On sa nevnucuje, ale čaká na slobodné prijatie. A aký význam z toho plynie pre nás? Najvýstižnejšie to vyjadrujú nápisy na obrazoch, ktoré ešte aj dnes visia v mnohých domácnostiach: Kde Boh hospodári, tam sa dobre darí. A je to naozaj pravda. Dobre je tam, kde je Boh. Tam prebýva pokoj, kde vládne Kristus.

Veľmi výstižne to vystihuje príbeh, ktorý sa stal v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Do krčmy vstúpil známy neverec a pred chlapmi sa chválil veľkým úspechom. Konečne sa mu podarilo dosiahnuť, že žena vystúpila z Cirkvi. Úspech hneď všetci zapili. No netrvalo dlho, keď jedného večera sa opäť vracal z krčmy a na ulici zazrel zhluk ľudí. Stáli zdesení pred jeho domom. Tušiac niečo nedobré, razom vytriezvel a vošiel dnu. V izbe na zemi ležala mŕtva žena aj tri malé deti a na stole bol list. Stálo tam: Dokiaľ som mala vieru, rada som znášala všetku biedu a útrapy, lebo som v nich videla prejav Božej vôle. Dúfala som, že on nás raz odmení. Ale teraz, keď už nemám v čo dúfať, keď som kvôli tebe stratila vieru, nemám viac prečo žiť. Odchádzam teda aj s deťmi, lebo nechcem, aby aj ony boli raz takto nešťastné. A to je iba jeden z mnohých prípadov, kedy si ľudia v zúfalstve aj dnes berú život.

Možno aj niekto z nás pociťuje zúfalstvo, ale dnešný deň má nás povzbudiť, aby sme prijali vládu Krista Kráľa. Nech on svojím pokojom vládne v nás, v našich rodinách aj na celom svete.

Prosme dnes Krista Kráľa ešte vrúcnejšie ako inokedy: Ježišu, Kráľu neba i zeme, ty si nás krvou svojou spasil. Ó, kraľuj v srdciach veriacich svojich, vieru v nás oživ, vieru posilni. Verím v teba, že ty si Boh náš, že si cesta naša i život náš. K tvojmu sa srdcu s láskou vinieme, ty v sebe živý zdroj pravdy máš…