Kvetná nedeľa – rok B
Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi. Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On mu odpovedal: „Sám to hovoríš.“ Veľkňazi naň mnoho žalovali a Pilát sa ho znova spytoval: „Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!“ Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval. Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali. S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš. Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im robieval. Pilát im povedal: „Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?“ Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti. Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša. Pilát sa ich znova opýtal: „Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?“ Oni opäť skríkli: „Ukrižuj ho!“ Pilát im vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižuj ho!“ A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju a začali ho pozdravovať: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal. Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty – hodili o ne lós, kto si má čo vziať. Keď ho ukrižovali bolo deväť hodín. Jeho vinu označili nápisom: „Židovský kráľ.“ Vedno s nim ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo. A splnilo sa Písmo, ktoré hovorí: „Započítali ho medzi zločincov.“ A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: „Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. Zachráň sám seba, zostúp z kríža!“ Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili.“ Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s ním ukrižovaní. Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: „Heloi, heloi, lema sabakthani?“, čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Keď to počuli niektorí z okolostojacich vraveli: „Pozrite, volá Eliáša.“ Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: „Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať.“ Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.“
Mk 15, 1- 39
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Dozneli posledné slová Pašií a my sa s úctou skláňame pred umučením Ježiša Krista. Je pozoruhodné sledovať, že hoci trpí osamotený, zostáva v spoločenstve so všetkými, trpí za všetkých, chce všetkých, teda aj mňa, pritiahnuť k sebe.
Ježiš, tak spoločenský, priateľský a prístupný k ľuďom, v rozhodujúcich chvíľach života sa uťahuje do samoty a v modlitbe predstupuje pred Otca. Pred svojím verejným účinkovaním prežije v modlitbe a pôste štyridsať dní na púšti. Celé noci trávi na hore, opäť v modlitbe a pôste a čím viac sa blíži rozhodujúca hodina jeho života, tým viac pociťuje a prežíva osamelosť a opustenosť. Učeníci najskôr zaspia, potom od neho zutekajú, ľud žiada jeho ukrižovanie, čo zasa využíva vrchnosť, ktorej prianie ľudu náramne vyhovuje. Ježišova osamelosť vrcholí na kríži, keď volá veľkým hlasom: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?
Nik z ľudí nie je schopný nasledovať Krista až do tohto okamihu, lebo všetko sa deje v hĺbke jeho osoby a v tajomstve božsko-ľudskej jednoty. V jeho srdci sa koná zadosťučinenie, zmierenie, vykúpenie viny hriešneho ľudstva. Lebo len on, milovaný Boží Syn nás mohol zmieriť s Otcom, priniesť spásu, darovať nový život, len on jediný je Spasiteľom a Záchrancom. Preto stojí sám pred Otcom a my všetci sme obďaleč, možno celkom ďaleko, či dokonca stojíme aj proti nemu. Stojíme ako hriešnici, čakajúci na záchranu a voláme: Klaniame sa ti Kriste a dobrorečíme ti, lebo si svojím krížom vykúpil svet! Zdrav buď kríž, jediná nádej!
A hoci Ježiš trpel sám, aj obetu na kríži podstúpil sám, trpel a obetoval sa za nás všetkých. Prijal nás do spoločenstva svojho kríža, svojej obety a povýšený na kríž, priťahuje všetkých k sebe. Tvoríme sprievod jeho kríža, sme spoločníkmi jeho utrpenia, aby sme raz boli aj účastníkmi jeho slávy. Učeníkom, ale aj nám, hovorí: Ostaňte tu…, ale má na nás aj požiadavku: Bedlite a modlite sa…
Naše utrpenie je začlenené do jeho utrpenia, má účasť na jeho spásnej hodnote. Naše utrpenia a bolesti znášané s trpezlivosťou a láskou ku Kristovi, sprítomňujú na tomto mieste, v tejto chvíli, jeho umučenie. Vo chvíľach najväčších bolestí a trápení, naučme sa opakovať: Ježiš ma volá, chce trpieť aj vo mne. Prihovára sa mi, aby som zobral svoj kríž a nasledoval ho.
Človek v rozkvete životných síl, keď ho nič nebolí a neohrozuje, veľa si sľubuje od života: Až postavím dom… až mi odrastú deti… až dostanem to miesto v práci… – to bude ono! Je opojený vidinou života, nemyslí na koniec, necíti s okolím, nemá čas na Božie veci. Človek nechce počuť, že raz príde staroba, choroby, sklamania, vyradenie z práce a nastane koniec. To všetko sú znamenia, že loď života vplávala do prístavu. Pre mnohých ľudí sú to ale chvíle milosti, lebo majú poslednú príležitosť pozrieť sa odvážne a poctivo do seba, za seba i pred seba. Zostanú sami so svojím krížom, na ktorý o krátky čas budú pribití. Práve v tých chvíľach si treba uvedomiť, kto je ich Spasiteľom a Záchrancom.
Každoročné pašie sú pravidelnými duchovnými cvičeniami, ktoré nám pripomínajú, že Kristus pre mňa trpel a zomrel, ale zároveň sa nás aj pýtajú: Čo si ty urobil pre Ježiša Krista? Hľadajme v dnešnú nedeľu odpoveď na túto otázku!