Kontakt
1. pôstna nedeľa – rok C
Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti a diabol ho pokúšal. V tých dňoch nič nejedol. A keď sa skončili, vyhladol. Tu mu diabol povedal: „Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom.“ Ježiš mu odvetil: „Napísané je: „Nielen z chleba žije človek.“ Potom ho diabol vyzdvihol, v jedinom okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta a vravel mu: „Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju komu chcem. Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja.“ Ježiš mu povedal: „Je napísané: „Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“ Potom ho zaviedol do Jeruzalema, postavil ho na vrchol chrámu a povedal mu: „Ak si Boží syn, vrhni sa stadeto dolu, veď je napísané: „Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa chránili,“ a „vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.“ Ježiš mu odvetil: „Je povedané: „Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ Keď diabol skončil všetko pokúšanie, na čas od neho odišiel.
Lk 4, 1-13
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Pokoj v súčasnom svete sa udržiava paradoxne rovnováhou zbraní. Nie je to však nehybná rovnováha. Vyzbrojenie armád sa navzájom sleduje, a akonáhle sa objavia nové zbrane na jednej strane, hneď sa vydávajú miliardy na výrobu takých, ak nie ešte lepších zbraní, na strane druhej.
Dnešné evanjelium upozorňuje na zákerného nepriateľa nás všetkých, na diabla, ktorého Písmo nazýva aj vrahom ľudí. Ohrozoval Krista v jeho poslaní a vieme, že neustále ohrozuje aj nás. A ako reagujeme my? Zaradili sme diabla do ríše rozprávok, urobili z neho hlupáka, ktorého sa neboja ani malé deti, čím sme vlastne naleteli jeho tak¬tike a nevšímame si jeho zbrane. Ak chceme obstáť a splniť si dobre svoje kresťanské poslanie, musíme si všímať taktiku a výzbroj diabla. On ju ukazuje pri pokúšaní Krista.
Prvý jeho taktický ťah spočíva v tom, že človeka upriamuje iba na hmotné potreby a nabáda ho, aby všetky svoje sily vynakladal na ich dosiahnutie. Chce ho presvedčiť, že k týmto métam nepotrebuje Boha a nemusí mu vôbec venovať svoju pozornosť. Denne sa presviedčame o tom, že tento druh pokušenia je veľmi častý a u diabla obľúbený. Zamyslime sa, či v každodennom zhone si nájdeme čas na modlitbu, na bohoslužbu, na Božie slovo, či sa naše skutky a rozhodnutia zhodujú s Božou vôľou. Ak strácame na Boha čas, nachádzame si ho na niečo iné a to diablovi úplne stačí. Naša porážka je už iba otázkou času.
Druhý diablov taktický ťah znie: Všetko ti dám, ak sa mi budeš klaňať… Touto ponukou zobúdza naše ambície a túžby po kariére, moci a sláve. Dnešnými ambíciami sú vedúce posty, politická, športová alebo umelecká sláva, vlastnenie prosperujúceho podniku, rozhodovanie o osudoch ľudí… Ak sa držíme týchto snov a bezhlavo sa za nimi ženieme, podobáme sa synovi, ktorý sa stal pánom a teraz sa hanbí za svojho jednoduchého otca, ktorý mu dal všetko a vychoval ho. Pritom zabúdame, že naša existencia vôbec nezáleží od nášho postavenia alebo akademických titulov, ale od Boha.
Pekným príkladom, ako vzdorovať tejto diablovej taktike, môže byť pre nás prípad istého inžiniera, ktorý bol dobrým odborníkom a svedomitým človekom. Udalosť sa odohrala v osemdesiatich rokoch minulého storočia. Keď sa otvárala nová pobočka závodu, bol navrhnutý za riaditeľa. Návrh všade prešiel, až napokon zastal u personálneho riaditeľa. Ten si ho zavolal pred komisiu a povedal mu: Na miesto riaditeľa máte všetky predpoklady, ale vo vašom posudku je veta, ktorá vadí: Má náboženské presvedčenie a s celou rodinou chodieva do kostola. Ako to vyzerá teraz? Po chvíľke zamyslenia, odpovedal riaditeľovi: K podstatným zmenám neprišlo… Riaditeľ sa mu poďakoval a on odišiel. Po chvíľke ho vyhľadal človek, ktorý ho navrhol za riaditeľa a hneval sa, že mohol oklamať a miesto dostať. Na druhý deň, keď prichádzal do práce, úctivo ho zdravili aj tí, ktorí ho predtým nikdy nezdravili.
Pri treťom pokúšaní diabol náhle mení taktiku: Veríš v Boha a nechceš sa ho vzdať? Tak dokáž, že naozaj veríš, spoľahni sa na neho a urob toto… On ti iste pomôže… Tomuto pokušeniu podliehame vtedy, ak sa spoliehame na Božiu pomoc, ale pritom sa nestaráme dozvedieť, či Boh súhlasí s naším rozhodnutím, ba niekedy to ani nechceme vedieť, lebo túžime za každú cenu dosiahnuť svoje túžby. Pochopiteľne, že potom sa v takejto dôvere sklameme a zanevrieme na Boha, lebo si vsugerujeme, že nám nepomohol, keď sme ho potrebovali. Do tohto pokušenia môžeme zaradiť aj život v ťažkom hriechu na základe presvedčenia, že Boh je dobrý a odpustí nám – pred dôchodkom, pred smrťou, veď nepošle všetkých do pekla. Áno, Boh je nekonečne milosrdný a všetko odpustí, ale iba tomu, kto hneď, ako si uvedomí svoj hriech, robí pokánie.
Pouvažujme na začiatku pôstneho obdobia či sme aj my nepodľahli niektorej z diablových taktík a ozbrojme sa väčšou ostražitosťou a modlitbou. Akonáhle si uvedomíme svoj hriech, konajme skutky kajúcnosti a zmierme sa s naším nebeským Otcom v dobrej svätej spovedi.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
