Niet snáď medzi nami človeka, ktorého by nezaujímali otázky typu: Načo som na svete? Aký má zmysel môj život? Čo ma čaká po smrti? Istotne každého, kto len trocha vie rozmýšľať, zaujímajú tieto otázky, avšak niekedy možno nevie nájsť na ne tú správnu odpoveď.

Odpoveď na tieto životne dôležité otázky nám prináša dnešná Veľkonočná nedeľa. Aby sme však vniesli trocha viac svetla pri hľadaní pravdy, pozrime sa bližšie na niektoré udalosti z Ježišovho života. Ježiš zastavil pohrebný sprievod v meste Naim a mŕtvemu mladíkovi povedal: Mládenec, hovorím ti, vstaň! Dcére predstavenému synagógy, ktorá zomrela ako 12-ročná, povedal: Dievča, vstaň! Na priateľa Lazára, ktorý bol už tri dni v hrobe, zvolal: Lazár, poď von! Niekto môže namietať, že celé je to mimo nás a my z toho nemáme vlastne nič. Ale dajme pozor! Ďalšie vzkriesenie sa už týka nás všetkých a opisujú ho všetci evanjelisti. Je to vzkriesenie Pána Ježiša. Veľmi jasne o ňom hovorí aj dnešné Božie slovo, ale aj celá dnešná liturgia.

Apoštoli našli prázdny hrob. To by však ešte nebolo podstatné, pokiaľ by sa im Ježiš veľakrát neukázal živý. Nepoznali ho hneď, lebo už bol oslávený, už si nemusel otvárať dvere, ale sa zjavil, kedy chcel a ako chcel. Vstal nielen pre seba, ale pre všetkých ľudí, aby svojím zmŕtvychvstaním založil nový spôsob života. Nevadí, že si ho nevieme predstaviť, lebo prevyšuje naše poznanie. Keby sme si ho vedeli predstaviť, bol by to zasa iba ľudský, nedokonalý život. Ježišov oslávený život je pre nás účasťou na živote samotného Boha, Boha večného, nekoneč¬ného, nesmierneho, prekrásneho a milujúceho.

Večný život si nedokázali predstaviť ani apoštoli, ale tiež im to nevadilo, lebo uverili vzkriesenému Kristovi, že aj oni raz budú žiť oslávený, večný život u Otca, ako im prisľúbil. A táto túžba ich poháňala v apoštoláte, v životných strádaniach a napokon aj v znášaní utrpenia a mučeníckej smrti. Veď až na Jána, všetci po veľkom utrpení položili život za svojho Majstra.

Vieru apoštolov vo večný život sme prijali aj my. Ak by sme ju nemali, podobali by sme sa cestujúcim v lietadle, o ktorých píše vo svojej knihe istý spisovateľ. Lietadlo s päťsto cestujúcimi, letiace vo veľkej výške, po hodine letu postihlo nešťastie – vážna porucha, ktorú nebolo možné odstrániť. Kapitán vedel, že o nejaký čas dôjde k výbuchu, že náročný terén neumožňuje nijakú záchrannú akciu a všetci zahynú. Prihovoril sa k cestujúcim: Milí cestujúci, máme pred sebou pár hodín života. Nemyslite však na to. Rozptýľte sa, zabavte sa. Letušky vám ponúknu jedlá, nápoje aj sladkosti a na monitoroch si môžete pozrieť najnovšie filmy. Cestujúci však sedia nehybne na svojich miestach, nikto nemá chuť pozerať film alebo jesť či piť. Niektorí ticho plačú, iní sa pokúšajú telefonovať, ďalší bedákajú, iní rezignovane čakajú na najstrašnejší koniec, ktorému nemožno zabrániť…

Takto dajako by vyzeral aj náš pozemský život, keby Ježiš nevstal z mŕtvych. V našom živote to nie je tak, ako v onom lietadle, iba zásluhou jeho zmŕtvychvstania. Vďaka tomu na konci nášho života nečíha katastrofa, havária alebo stroskotanie, lebo smrť je iba premena, prechod do nového, krajšieho života, kde nebude sĺz, ani bolesti, ani chorôb, ani zlých ľudí, a ani smrti. Iste mi dáte za pravdu, že je to úžasná perspektíva nášho života a jeho veľkolepé zavŕšenie.

Pripravme v dnešnú nedeľu radostnú vďaku nebeskému Otcovi, že nás tak miloval, že nám poslal svojho Syna, víťaza nad smrťou, aby nik, kto v neho verí, nezahynul, ale mal a obsiahol nami nepredstaviteľný večný život.

Prosme aj zmŕtvychvstalého Krista, aby nám, ktorí vlastníme vzácny poklad viery, pomohol ho zachovať. A tým, ktorí majú vo viere pochybnosti, aby ich v nej posilnil a upevnil.