Často sme svedkami rôznych vynálezov a zlepšovákov, ktoré majú väčší alebo menší význam pre ľudí. Sú však aj také vynálezy, vďaka ktorým sa ľudstvo posunie o míľové kroky vpred a vynálezcovia za ne získajú nielen prestíž, ale niektorí, napríklad, aj Nobelovu cenu.

Aj dnešné evanjelium nám ponúka akýsi návod na zlepšenie života, cez hlavného hrdinu Jána Krstiteľa, ktorý prichádza na scénu dejín s niečím nezvyčajným. Zároveň je prekrásnym historickým dokumentom, ktorý ukazuje na stav, v ktorom sa v tých časoch nachádzala Zasľúbená zem.

Meno Tibéria pripomína, že Palestína bola pod rímskou nadvládou Pilátovou a bola mimoriadne tvrdá. Mená Herodesovcov, idumejských prisluhovačov Ríma, dokazujú na beznádejnosť dostať sa z tohto jarma. Mená Annáša a Kajfáša, veľkňazských saducejských karieristov, označujú vrchol náboženskej krízy vo vyvolenom národe. A medzi týmito menami žiari ako svetlo meno Ján.

Ján Krstiteľ sa silno odlišoval od tetrarchov a veľkňazov nielen tým, že nežil v palácoch, skromne sa obliekal a stravoval, ale hlásal čosi také, čo oni nikdy nevypustili z úst. Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou. A každé telo uvidí Božiu spásu. Použil slová proroka Izaiáša, aby do tmy, ktorá panovala v ľude, vložil iskierku nádeje a oznámil príchod Mesiáša.

Ľudia sa na príchod Mesiáša mali dobre pripraviť. V prvom rade potrebovali odstrániť najväčšiu prekážku, ktorou je hriech. Preto Ján vysluhoval krst pokánia, pri ktorom vyznávali svoje hriechy. Ďalej sa mali vzdať pýchy, nedôvery, ľahostajnosti… Lenže tieto hriechy neboli iba hriechmi tej doby, ale sú to hriechy aj tých časov, v ktorých žijeme. Preto Jánov hlas, ktorým vyzýva pripraviť cestu Pánovi, je vždy aktuálny.

Aj my sa musíme zbaviť hriechu, k čomu nám Ježiš zanechal sviatosť zmierenia. Koľkí ňou však pohŕdajú alebo si myslia, že ju nepotrebujú!? Možno aj medzi nami je ktosi, kto má takýto názor. Je presvedčený, keďže v živote nikoho nezabil a nič neukradol, že ju potrebujú iní. Treba však hlbšie si pozrieť do svedomia: ohováranie, osočovanie, alkoholizmus, zanedbávanie náboženskej výchovy detí, znesväcovanie nedieľ, nevera, nedbalosť v práci, okrádanie zamestnancov a firmy... A to je iba zlomok toho, nad čím by sme sa mali a mohli zamyslieť. Môže teda ešte niekto tvrdiť, že nemá hriech? Nedotklo sa krátke spytovanie svedomia každého z nás? Zbaviť sa hriechu je naozaj aktuálna výzva pre každého, a ak to dokážeme, potom sa zbavíme pýchy, nedôvery, ľahostajnosti, pohodlnosti, nevšímavosti… a to je advent!

Aj my sa musíme zbaviť hriechu, k čomu nám Ježiš zanechal sviatosť zmierenia. Koľkí ňou však pohŕdajú alebo si myslia, že ju nepotrebujú!? Možno aj medzi nami je ktosi, kto má takýto názor. Je presvedčený, keďže v živote nikoho nezabil a nič neukradol, že ju potrebujú iní. Treba však hlbšie si pozrieť do svedomia: ohováranie, osočovanie, alkoholizmus, zanedbávanie náboženskej výchovy detí, znesväcovanie nedieľ, nevera, nedbalosť v práci, okrádanie zamestnancov a firmy... A to je iba zlomok toho, nad čím by sme sa mali a mohli zamyslieť. Môže teda ešte niekto tvrdiť, že nemá hriech? Nedotklo sa krátke spytovanie svedomia každého z nás? Zbaviť sa hriechu je naozaj aktuálna výzva pre každého, a ak to dokážeme, potom sa zbavíme pýchy, nedôvery, ľahostajnosti, pohodlnosti, nevšímavosti… a to je advent!

Slová pustovníka sú hlboko pravdivé a na aktuálnosti získavajú práve v advente. Je čas odstrániť pýchu a zlo z našich sŕdc, a tak vyrovnať cestu Pánovi.

Bože, ty si poslal Jána, aby pripravil cestu tvojmu Synovi, daj nám pod vplyvom slova tohto proroka pochopiť, aké vŕšky nám treba znížiť a jamy zaplniť. Uprav smer našich túžob, aby sa zhodovali nie s naším prianím, ale s tvojím!