Hodnotu človeka určujeme podľa toho, ako dokáže dodržať slovo. Nemci majú veľmi výstižný výraz: Ein Mann, ein Wort… – Čo muž, to slovo… Ak to môžeme tvrdiť o niektorom človekovi, tak vieme, že za každých okolností sa dá naň spoľahnúť.

Kniha Genezis nám podáva správu, že človek začal svoj život v Raji. Lenže vo vzťahu k Bohu nedodržal slovo. Dnešné evanjelium je akoby výkričníkom, aké dôležité je dodržať slovo. Mária povedala obsluhujúcim: Urobte všetko, čo vám povie! Akokeby povedala: Dajte pozor na každé jeho slovo! A skutočne. Po Ježišovom slove, nasle¬duje skutok, ktorý v prvom rade potvrdzuje toho, kto ho koná a potom označuje duchovné dary, ktoré priniesol ľudstvu. Zázrakom v Káne prezrádza, kto je a Ján na jeho znamenie zaznamenal reakciu učeníkov: A jeho učeníci uverili v neho.

Zázrak v Káne je aj pre nás dôležitým obrazom, čo Kristus robí pre spásu duší. Židovskí proroci dávajú víno ako znak mesiášskeho času, teda Ježiš týmto zázrakom naznačil, že tento čas už prišiel. Spája prvý znak svojho božstva, keď premenil vodu na víno so znakom na Golgote, keď z jeho boku vytiekla krv a voda, čím naznačuje, že jeho hodina nastane jeho oslávením. Je pozoruhodné, že v Káne bola tiež Mária, ktorá ho k zázraku doslova vyprovokuje a bola aj na Golgote pod krížom, kde ju Syn prehlasuje za Matku kresťanskej komunity. Evanjelista Ján poukazuje aj na to, že prvý zázrak priľnul apoštolov k svojmu Majstrovi, čo má tiež veľkú historickú hodnotu pre nich, pretože ich viera v Krista začína vzrastať práve v Káne Galilejskej. Kristus na svadbe je svedkom lásky muža a ženy, čím svedčí, že si zamiloval svoju nevestu Cirkev, ostáva jej verný, miluje ju a obohacuje ju svojimi darmi.

V našich časoch sme však svedkami skôr toho, že manželia sú chudobní na obetavú lásku, vernosť, porozumenie, úctu… Práve preto každý pekný príklad manželskej lásky je povzbudením pre tých, ktorí v manželstve žijú, ale aj pre tých, ktorí sa naň pripravujú.

Vzorným manželom bol sv. Ľudovít, francúzsky kráľ, ktorý mal na snubnom prsteni vyryté slová: Boh, Francúz¬sko, Margita. Tento prsteň často ukazoval a pritom hovoril: Okrem tohto prsteňa, nemám inej lásky…

Vernou manželkou bola aj Katarína Jagellová, ktorá mala na prsteni vyryté slovo vernosť. Keď jej manžel bol odsúdený na doživotný žalár, žiadala kráľa, aby aj ona mohla byť uväznená s ním. Vo väzení prežili spolu s man¬želom 17 rokov. Po smrti kráľa boli prepustení.

Obetavým manželom bol aj major Hornbostel, ktorý slúžil na Filipínach. Bola tam s ním aj jeho mladá manželka. Oboch ich počas vojny zajali. Ostrý drôt medzi mužským a ženským táborom rozdeľoval ich osudy. Celé roky jeden o druhom nepočuli. Keď sa major po skončení vojny vrátil do Ameriky, nevedel či jeho manželka ešte žije. Po týždňoch a mesiacoch čakania konečne dostal správu. Žije. O dva dni neskôr sa radostná zvesť zmenila na desivú. Pani Hornbostelová sa v džungli nakazila malomocenstvom. Podľa amerického zákona všetci chorí na lepru museli ísť do izolačného tábora. Major zmobilizoval tlač, takže o niekoľko týždňov celá Amerika poznala ich príbeh. Zároveň oznámil ministerstvu vnútra svoje rozhodnutie, nasťahovať sa do tábora smrti. A hoci mu to vláda zakázala, jeho láska si našla inú možnosť. V tesnej blízkosti ostnatého drôtu, ktorý ohraničoval tábor, postavil si chatu, a tak ostal pri svojej manželke. Po ďalších mesiacoch sa v tlači objavila správa: Pani Hornbostelovú prepustili z tábora vyliečenú.

Tieto príklady poukazujú na ľudí, ktorí si stoja za svojím slovom. To dokázal aj Kristus, ktorý v Káne i na Golgote si stál za svojím slovom a potvrdil, že naša spása je v Bohu a v Cirkvi. Boh od nás ale žiada, aby sme túto skutočnosť priniesli ľuďom skrze zveľaďovanie darov, ktoré sme od neho dostali. Každé slávenie Eucharistie je akoby svadba v Káne, na ktorej chce Ježiš premeniť a stvárniť naše srdcia podľa svojho srdca a naplniť ich svojou láskou.

Radujme sa, že v Kristovi sa môžeme zmeniť na výnimočných ľudí, ako zmenil vodu, na to najlepšie víno!