Tí z vás, ktorí navštívili dajaké svetoznáme pútnické miesta, hory, prírodné útvary… iste dáte za pravdu starému prísloviu: Jeden raz vidieť je viac, než tisíc ráz počuť alebo čítať. Toto príslovie nás môže napadnúť, po vypočutí si dnešnej evanjeliovej správy a môžeme uvažovať ďalej: Uvedomoval si aj Ježiš túto múdrosť, keď po mnohom poučovaní a vysvetľovaní dáva apoštolom vidieť aj niečo zo svojej večnej krásy? Alebo mu išlo iba o oddych, pookriatie a načerpanie nových síl pred utrpením?

Z evanjelia vyplýva, že trom apoštolom ukázal svoju slávu. Nič nemusel vysvetľovať, všetko videli a tí traja boli z toho takí užasnutí, že chceli na vrchu zostať. Nepotrebovali žiadnu logiku, ani múdre dokazovanie, ani sa im nežiadalo zisťovať, čo sa vlastne stalo, ba sa ani nevyzvedali, ako je možné, že videli prorokov, ktorí boli už dávno mŕtvi. Pre apoštolov každé prečo a každé ako sa utápa v jedinom úchvatnom pocite – sú šťastní.

Peter, Jakub a Ján poznávajú Učiteľa novým spôsobom, vidia, vnímajú a pociťujú celou svojou bytosťou Ježišovu oslávenú prítomnosť. Pri bezprostrednom stretnutí s ním vystupuje aj ich ľudské poznávanie a chápanie pravdy na celkom inú rovinu, na vyšší stupeň – na poznanie srdcom, láskou, životom… Sami z vlastnej skúsenosti vieme, ako nám je, keď sme v kruhu priateľov, v prostredí, na ktoré sa tešíme. Krásne to pochopil apoštol Ján, jeden zo svedkov premenenia Pána, ktorý v 1. liste napísal: Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska. A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. Ján hovorí o novom poznaní, o poznaní láskou. Poznanie láskou je veľmi obohacujúce, prináša šťastie a pokoj. Nepocítili sme aj my šťastie a pokoj, keď sme niekomu pomohli úplne nezištne, obetavo a z čistej lásky? Či sa vtedy nerozšíril náš životný obzor novými poznatkami života a lásky?

Istý maliar namaľoval dva obrazy, tmavý a svetlý. Na tmavom modré, nesmelé, ponuré osvetlenie dáva rozo¬znať postavu muža ponorenú do tmy, ktorému z centra hrude žiari do červena rozjasnené srdce. Na svetlom obraze, na ktorom je tá istá postava muža, žiari nielen jeho srdce, ale aj tvár, postava, ba svieti celý obraz, akoby sa svetlo ani nemohlo zmestiť do rámu, akoby chcelo prežiariť celý priestor a svet. Pod tmavým obrazom je nápis: Ježiš Kristus, ako ho chápe svet. Pod svetlým stojí napísané: Ježiš Kristus, ako sa zjavuje v Božom slove.

Aké poučenie plynie z toho pre nás? Vyžaduje sa, aby som prijal svetlo Evanjelia do svojho života, aby som prijal každé Ježišovo slovo, lebo viem, že je to jediné správne riešenie môjho života. Chcem počúvať Pánovo slovo, chcem ho chápať srdcom, chcem ho pretvárať v sebe láskou, a tak sa dennodenne približovať k novému videniu – k večnému pohľadu.

Buďme vďační za každé Otcovo slovo, ktoré nám zjavil jeho Syn, lebo ono prekonáva všetko poznanie a je najobjavnejšie zo všetkých poznatkov. Pomáha nám odhaľovať nový obzor, tak ako pomohlo mnohým svätcom aj moderným konvertitom, ktorých priviedlo k obratu v živote. Prestali preceňovať a uprednostňovať zmysly a rozum a dali miesto hlasu srdca. To bol pre nich začiatok nového, večného zážitku v jase, belosti a svetle.

Otvorme si srdce, aby pre nás dnešné evanjelium nebolo zbytočné, ale aby nás viedlo k takej radosti, akú prežívali apoštoli. Radi počúvajme, čítajme a poznávajme posolstvo Ježiša Krista o novom živote každodennou láskou a dobrotou. Uverme, že ak tisíckrát počúvame jeho slovo, a ak ho stokrát uskutočníme, zaručene ho raz a navždy uvidíme.