Kontakt
3. nedeľa „cez rok“ – rok C
Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku, verne rad-radom opíšem, aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili. Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali. Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesta, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“
Lk 1, 1-4; 4, 14- 21
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Iste máme radi takých ľudí, ktorí nám podávajú správy, ktoré sú overené, pravdivé a potvrdené viacerými svedkami.
Príjemne na nás pôsobí aj začiatok evanjelia sv. Lukáša, v ktorom sa dozvedáme, že po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad-radom opíše učenie Ježiša Krista. Evanjelium venuje vysokopostavenému Teofilovi, o ktorom vieme, že sa stal kresťanom, ale pôvodne bol pohan. Meno Teofil je aj symbolické a znamená Bohu milý. Lukáš venuje svoj spis tomu, kto je milý Bohu.
Pôvodne ho ale písal pre tých, ktorí sa stali kresťanmi z pohanstva, ktorí nepoznali starozákonné spisy, ale zato poznali súvekých spisovateľov a vedeli rozoznať rozprávky od historických spisov a básnické výplody od filozofických úvah. Keďže vie, pre aký okruh čitateľov píše, používa presné a spoľahlivé údaje, pričom nemieni napísať zbierku myšlienok, ale dejiny, súvislú rozpravu, ktorá je určená ľuďom aj dnešnej doby. Moderný človek je zvyknutý, že sa mu podávajú mnohé veci formou tlače, elektronickej pošty, internetu, rozhlasu alebo televízie, a tak by mal vedieť triediť tieto informácie a neuveriť všetkému, čo sa mu ponúka. Z toho vyplýva, že nielen náš občiansky postoj, ale aj naša viera má byť rozumná.
Môže byť viera rozumná? Môže! A to aj vtedy, keď hľadá cestu k pravde, lebo tá je príliš ťažká a dlhá. Týchto ciest je veľa. Jedna vedie k písomným prameňom našej viery – k Svätému písmu, druhá k rozumovému rozboru zjavených právd, ďalšia k dôkazom o Božej existencii... a tak by sme mohli ďalej pokračovať. Cirkev nám chce v tomto roku počas 34 nedieľ ponúknuť Lukášovo evanjelium, a tak sa vyberieme jeho cestou. Ako sme to počuli? Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku, verne rad-radom opíšem, aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili. Nejaví sa Lukášova cesta, ako cesta triezveho rozumu?
Možno by tu však mohla odznieť ešte jedna námietka, či mal pisateľ dostatočnú kvalifikáciu? Vieme o ňom, že bol lekár a pripojil sa k Pavlovi, takže počul jeho kázne, videl jeho činnosť, bol s ním v blízkom kontakte. Kresťanom sa stal až po Ježišovom nanebovstúpení, práve preto musel skúmať, hľadať a dobre si pamätať, čo počul. S Pavlom cestoval do Jeruzalema aj do Ríma na súd a všade sa stretával s očitými svedkami udalostí, o ktorých písal. Je možné, že sa stretol aj s Ježišovou matkou, lebo o detstve osobnosti, akou bol Ježiš, môže podrobne písať iba ten, kto hovoril s jeho matkou, priamym svedkom udalostí v detstve. A o tom píše podrobne spomedzi evanjelistov iba Lukáš. Tu je odpoveď na jeho kvalifikáciu, javí sa ako spisovateľ na vysokej úrovni, ktorý si pravdu najskôr osvojil v spoľahlivých prameňoch. Preto smelo môžeme o ňom povedať, že mal možnosť povedať pravdu a chcel hovoriť pravdu. Nemáme dôvod mu neveriť, lebo viera je aj dôvera a dôvera je náš osobný postoj k veci alebo osobnosti.
Keď napríklad nastupujeme do autobusu, veríme, že vodič nás chce doviezť do cieľa a nie do priekopy. Keď nakupujeme potraviny, veríme, že sú čerstvé a nezávadné, hoci prešli stovkami rúk. Keď nám lekár predpíše lieky, veríme, že pomôžu nás zbaviť choroby, hoci ich vôbec nepoznáme a ich názov nám nič nehovorí... Aké poučenie plynie pre nás z dnešného evanjelia? Kto je pyšný, oddaný službe tela, kariére za každú cenu, ten veriť nevie a neverí ani najbližším ľuďom. Spomeňme si na Ježišovo podobenstvo O boháčovi a Lazarovi. Boháčovi bratia by neuverili vo večnosť, ani keby niekto vstal z mŕtvych.
My máme Ježiša a jeho evanjelium, ak tým neuveríme, potom neuveríme, ani keby niekto z mŕtvych vstal. V tom tkvie tajomstvo viery, že ona je niečo tak vzácne a Božie, že len cez rozum sa k nej nedostaneme. Raz sa pýtal pyšný a povýšenecký človek jednoduchého občana, ktorý prichádzal z nedeľnej bohoslužby: Aký veľký je asi tvoj Boh ku ktorému sa modlíš? On odpovedal: Môj Boh je taký veľký, že sa do tvojej múdrej hlavy nezmestí a zároveň je taký malý, že má dosť miesta v mojom srdci.
Dôverujme Lukášovi! Verme jeho slovám, radi čítajme jeho spisy, aby Ježiš mal v našom srdci pevné miesto, aby sme všetko konali s vedomím, že je pri nás.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
