Kontakt
3. veľkonočná nedeľa – rok C
Ježiš sa znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus, Natanael z Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.“ Povedali mu: „Pôjdeme aj my s tebou.“ Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič. Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. A Ježiš sa ich opýtal: „Deti, máte niečo na jedenie?“ Odpovedali mu: „Nemáme.“ On im povedal: „Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete.“ Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť. Učeník ktorého Ježiš miloval povedal Petrovi: „To je Pán.“ Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty – bol totiž nahý – a skočil do mora. Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov a sieť s rybami ťahali za sebou. Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. Ježiš im povedal: „Doneste z rýb, čo ste teraz chytili!“ Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. Ježiš im povedal: „Poďte jesť!“ A nik z učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?“, lebo vedeli, že je to Pán. Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu. To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho zmŕtvychvstania.
Jn 21, 1- 14
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Mnohí z vás, najmä starší, poznáte náboženskú pieseň s názvom Bárka, ktorú veľmi rád spieval aj svätý pápež Ján Pavol II. V piesni sa spieva: Pán zastavil sa na brehu, hľadá ľudí ochotných ísť s ním a loviť srdcia Božích pravdou.
Nie je ťažké, po vypočutí dnešného evanjelia, uhádnuť, prečo práve touto piesňou začíname. Ježiš sa zastavil na brehu Tiberiadského mora a hľadal ľudí, hľadal malomyseľných a ustráchaných apoštolov. Ale my im nevyčítajme ich malomyseľnosť a strach. Boli iba krehkými ľuďmi a ešte k tomu všetkému už vedeli ako skončil ich Majster. Mnohí ho považovali za zločinca a vedeli si zrátať, že teraz je rad na nich. Povedzte sami, kto by sa nebál? A strach je hrobárom viery.
Na druhej strane treba konštatovať, že keby hneď uverili, mohlo by to viesť ku dvom krajnostiam. Prvá by znamenala, že ich viera by bola podfarbená naivitou, lebo by uverili ženám, ktoré v tých časoch neboli vnímané ako hodnoverní svedkovia. Druhou krajnosťou by bolo, že by tým naháňali vodu na mlyn tým, ktorí rozširovali správu o krádeži Ježišovho tela.
Takto ubití, duchovne znechutení a ustráchaní, začínajú ľudsky uvažovať, že bude lepšie, keď sa vrátia k svojmu pôvodnému zamestnaniu. Na čele, ako veľakrát, je Peter: Idem loviť ryby. Ostatným padol zo srdca kameň, že aspoň na chvíľu zabudnú na problémy a že rozhodol ktosi iný, ktorému dali za pravdu: Pôjdeme aj my s tebou. Avšak úlovku sa nedočkali, bez Ježiša nechytili nič, ale na jeho pokyn nevládali vytiahnuť plnú sieť s rybami. Šokovaný Ján ich dokonca spočítal. Bolo ich stopäťdesiattri.
Možno si poviete, že príbeh je celkom pekný, ale aký dopad má na náš život? Iní zasa môžete v pokoji sedieť s tvrdením, že my predsa veríme v Kristovo zmŕtvychvstanie. Lenže, ak iba veríme, má to predsa jeden háčik, na ktorý upozorňuje apoštol Jakub, a to, že naša viera sa má prejaviť v konkrétnych skutkoch. Cez náš život majú ľudia vidieť Ježiša Krista. Dnešné evanjelium nám túto skutočnosť aj konkretizuje: majú vidieť zmŕtvychvstalého Ježiša. Ak my totiž hovoríme o ňom iba ako o trpiacom a ukrižovanom, z Evanjelia sa stáva náhrobný kameň, s nápisom: Takto zomrel Kristus… A predsa Evanjelium je radostnou zvesťou, radostným posolstvom, lebo Kristus vstal, Kristus žije! Na túto skutočnosť reagovali aj biskupi na synode v roku 1985, keď upozorňovali: Ježiš Kristus je stále prítomný vo svojej Cirkvi a žije v nej ako zmŕtvychvstalý. Žiadajú od nás, aby sme kráčali za živým, zmŕtvychvstalým Kristom!
Aj apoštoli, keď nasledovali historického Ježiša, vydržali iba po svah Olivovej hory. Ale keď nasledovali víťazného Krista, všetci vydržali pre neho trpieť a pre skutočnosť zmŕtvychvstania aj zomrieť. Nasledovanie Krista zaväzuje aj nás k živému apoštolátu, lebo naša zodpovednosť siaha aj k tým, ktorí sú novodobí pohania, sú nepokrstení alebo nevyučení vo viere, poprípade ju stratili alebo v nej zvlažneli. Tohto nášho poslania sa tiež dotkli synodálni otcovia, z už spomínanej synody: Evanjelizácia nepokrstených, predpokladá „autoevanjelizáciu“ pokrstených.
Ako sa má oná „autoevanjelizácia“ prejavovať v našom živote? Máme spoznať toho istého Ježiša, ako ho spoznal Ján v dnešnom evanjeliu a oznámiť to tým druhým: To je Pán. A tí druhí, tak ako predtým bezhlavo nasledovali Petra, keď šiel za svojimi sieťami, vystupujú spolu s ním za Ježišom.
Že sa to dá, potvrdzuje istý kňaz, ktorý ležal v nemocnici. Spolu s ním bol na izbe aj pacient, ktorý o sebe prehlasoval, že je ateistom. Kňazovi však začudovane hovoril, že ako je možné, že sestričky sú na pacientov také milé, pritom málo zarábajú, všetko stíhajú, hoci na oddeleniach majú veľa pacientov a veru niektorí pacienti si ich prácu vôbec nevážia. Kňaz poznal sestričky, vedel, že sú veriace, vedel, že pred každou službou sa pomodlia za pacientov a prosia, aby v nich videli Krista. Uboleného Ježiša, ktorému treba odvaliť kameň, aby mohol vstať aj v ich dušiach a životoch. Kňaz bol svedkom, ako sa im to v mnohých prípadoch podarilo.
Tento príbeh je svedectvom krásneho vydávania svedectva o Kristovi a zároveň aj výzvou pre nás, že sa to dá aj bez slov. Nemusíme ľuďom rozprávať o Ježišovi, stačí, keď povieme Ježišovi o ľuďoch. Nemusíme im zvestovať Zmŕtvychvstalého slovami, stačí, keď podľa jeho slov budeme žiť.
Prosme Pána o odvahu zanechať svoj breh, svoje lodičky a riskovať plavbu a rybolov s Ježišom, pritom byť ochotný aj sa vrhnúť do vĺn, častokrát proti prúdu. Nebojme sa! Na brehu nás čaká Ježiš…
Ó, Pane, aj na mňa si sa pozrel, tvoje ústa vyriekli moje meno, svoju loďku zanechal som na brehu, spolu s tebou nový chcem začať lov.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
