4. nedeľa „cez rok“ – rok C
Ježiš v nazaretskej synagóge začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ Všetci mu pri¬sviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?“ On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti.“ A dodal: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“ Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.
Lk 4, 21- 30
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Niektorí z vás sem prichádzajú každú nedeľu, majú svoje stále miesta, takže smelo sa dá o vás povedať, že ste pravidelnými návštevníkmi tohto kostola. Iste sem nechodíte preto, že je to Boží alebo cirkevný príkaz, ale preto, že vás sem priťahuje sám Ježiš Kristus.
Proroci už dávno pred Kristovým príchodom na tento svet predpovedali jeho príťažlivosť, keď o ňom prorokovali, že príde hlásať Božie posolstvo a bude pomáhať chudobným, chorým, utláčaným, slepým… Dnešné evanjelium nám hovorí, ako Ježiš v nazaretskej synagóge prečítal jedno z týchto proroctiev a potvrdil, že je o ňom: Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli. Ale keďže ho domáci nemienili počúvať, vydal sa na púť po celej krajine, aby ohlasoval radostnú zvesť a pomáhal ľuďom. Môžeme povedať, že ohlasovanie evanjelia spájal so skutkami lásky a dobroty, ako o ňom predpovedali proroci. Túto skutočnosť sám potvrdil, keď povedal: Tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec. Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! A na Jánovu otázku, ktorú Ježišovi adresoval cez svojich učeníkov, odpovedal: Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. Keď uznal za potrebné, aby svoje učenie o poslušnosti a vernosti Otcovi dosvedčil svojou vlastnou poslušnosťou, neváhal sa vydať až na smrť kríža.
Ježiš nezostal iba pri pekných slovách, ale ich podložil konkrétnymi skutkami. A to je na práve na ňom najpríťažlivejšie. Lebo ľuďom neimponuje iba múdrosť, moc a sláva, ale imponuje im, keď je niekto láskavý a dobrý. Ľudia nevedia, kedy má sviatok Augustín alebo Tomáš Akvinský, nevedia, kedy sa narodil či zomrel Alexander Veľký alebo Karol V., ale vedia, kedy má sviatok Mikuláš, lebo práve on je symbolom lásky a dobroty. A pretože Ježiš bol zo všetkých ľudí najláskavejší, stal sa najdokonalejším a takým zostane až do konca vekov. Práve pre túto jeho výnimočnosť prichádzame každú nedeľu do kostola a v duchu ľutujeme ľudí, pre ktorých nie je ideálom, lebo ani netušia, o čo prichádzajú.
Lenže to ešte Ježišovi nestačí. On chce, aby sme sa mu v skutkoch podobali, a preto povedal: „Nasledujte ma!“ A viete, aký mal k tomu dôvod? On telesne odišiel zo sveta pri svojom nanebovstúpení, lenže svet si ho žiada vidieť. Preto zariadil, aby sa svetu zjavoval skrze nás. V nás ho iní môžu vidieť. Stane sa tak vtedy, keď mu budeme podobní.
Jeden kresťan sa stal upratovačom v ústave pre slepcov v arabskej štvrti v Damasku. Slepci boli mohamedáni. Každý deň im zametal, umýval chodby, nádoby, toalety… Slepci sa na neho obracali s rozličnými prosbami a on im ochotne pomáhal. Jednému pri holení, inému pri česaní, ďalšiemu zaviazal topánku, ďalší chcel vedieť, či mu dobre sedí sveter… Každý deň im pomáhal v tisícich drobnostiach a tým vlastne im približoval Krista.
Takúto povinnosť máme aj my. Možno sme doteraz žili v omyle, keď sme si mysleli, že pre Ježiša dostatočne pracujeme, keď sa o ňom s niekým sem-tam pohádame. Vidíme však, že to nemá zmysel. Veď už koľkokrát naši najbližší o ňom od nás počuli, ale ich to nepresvedčilo, lebo slovám neveria. Nehádajme sa s najbližšími, keď nepraktizujú vieru, ale keď sa vrátime z chrámu, vráťme sa s Ježišom v srdci. Nech je na nás viditeľná jeho láska, dobrota, trpezlivosť, skromnosť… Nič im netreba hovoriť, ale ukážme, že Eucharistia nás vedie k pretvoreniu nášho srdca, podľa vzoru Ježišovho srdca
Ježiš nikomu neprikázal: Rozprávajte o mne! ale prikázal: Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.
Uvedomujeme si, akú krásnu úlohu a životnú náplň nám Ježiš zveril? Netúžime sa stať jeho ozajstnými bratmi a sestrami? Povedzme o tejto túžbe aj v tejto chvíli a prosme, nech nás v tom posilní a požehná.