Kontakt
4. pôstna nedeľa – rok C
K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: „Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.“ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: „Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.“ I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: „Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojim synom.“ Ale otec povedal svojim sluhom: „Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“ A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: „Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.“ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: „Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.“ On mu na to povedal: „Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.““
Lk 15, 1- 3. 11- 32
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
V dnešnej dobe sa stalo módou viesť rozhovory a diskusie na tému: sloboda. Čo je sloboda? Ako žije slobodný človek? Aké má práva? Všeobecne panuje názor, že ak chce dôstojne prežívať život, nevyhnutne k tomu potrebuje slobodu a to po každej stránke. Ľudia všetkých krajín, národov a kultúr túžia po slobode, preto sme v minulosti, ale aj v súčasnosti svedkami národnooslobodzovacích hnutí a bojov za slobodu a nezávislosť.
Na druhej strane si však všímame, že zatiaľ čo ľudia sa vymaňujú z mnohých otroctiev, jedno predsa zostáva. Je to duchovné otroctvo, ktoré spočíva v tom, že sa človek necháva ovládať nezriadenými vášňami, rozhoduje sa pre zdanlivo chvíľkové dobro, akým je alkohol alebo droga, chamtivosť, hnev, závisť, nenávisť… Toto otroctvo v teológii zahŕňame pod pojem hriech. A o ľuďoch, ktorí sa dajú ovládať hriechom, Ježiš hovorí: Každý, kto pácha hriech, je otrok. Obraz duchovného otroka nám vykresľuje dnešné evanjelium.
Márnotratný syn bol v otcovom dome slobodným, nepoznal biedu ani hlad a o jeho potreby sa starali sluhovia. Hoci mal všetko, túžil po absolútnej slobode a nechcel si ani pripustiť myšlienku, že by mal byť niekomu podriadený. Preto berie časť majetku a odchádza z domu. Ako sa asi cítil, keď konečne nevidel dom, ani otca, ani brata, ani sluhov a nikto nemal naň žiadne požiadavky? Zrejme z neho padlo ťažké bremeno a tešil sa, že si môže robiť, čo len chce. Postupne sa však stal otrokom priateľov, vína, nezriadenej lásky, teda duchovným otrokom, ktoré neskôr prerástlo aj do hmotného otroctva. Ježiš toto otroctvo vyjadril slovami: Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával.
Možno si v duchu povieme, aký je úbohý takýto človek. Či vari môže byť ešte väčšie otroctvo ako toto? Ale zatiaľ, čo máme pred sebou biedny obraz úbohého márnotratného syna, zamyslime sa nad sebou a pýtajme sa: Nie som azda aj ja takýmto alebo podobným otrokom? A pri uvažovaní myslime na Ježišove slová: Každý, kto pácha hriech, je otrok. Čo to znamená? Ak si neviem rozkázať a často sa mi stáva, že prichádzam domov pod vplyvom alkoholu – som jeho otrok. Ak neviem udržať jazyk na uzde a svojimi rečami špiním dobrú povesť blížnych – stávam sa otrokom zlých rečí. Ak žijem nezriadeným a nemravným životom – stal som sa otrokom hriešnej a nezriadenej lásky alebo sebalásky. Ak sa mi stáva, že si privlastním to, čo mi nepatrí – stávam sa otrokom majetku.
Iste mi dáte za pravdu, že by sme mohli pokračovať ešte veľmi dlho a vymenovať rad-radom mnohé a mnohé biedy, ktoré nás často vrhajú do otroctva. Dokedy sa však necháme zotročovať? Veď či nás takýto spôsob života napĺňa blaženosťou? Rozhodne nie! Lebo každý hriech prináša so sebou zlo a strpčuje život tomu, kto ho pácha, ale aj iným ľuďom. Ak človek z hriechu nepovstane, ak sa nevymaní z jeho otroctva, výsledkom bude večná smrť, večné otroctvo. Kto však chce byť večným otrokom?
Návod na zbavenie sa otroctva nachádzame v Ježišovom podobenstve. Márnotratný syn, keď sa ocitol v biede, spomenul si na dobrotu otca a povedal si: Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov. Tým najlepším otcom je náš nebeský Otec. Každú chvíľu nás čaká a pozerá, kedy konečne zanecháme svoje hriechy a vrátime sa do jeho domu. Nebojme sa, lebo on nám už dávno odpustil. Je iba na nás, aby sme zatúžili po jeho láske a zriekli sa hriechu, ktorý nás najviac zotročoval. Keď to dokážeme, pocítime pravú slobodu, ktorú nám nikto nemôže dať, iba Boh, náš nebeský Otec.
Nenahováraj si, že tebe už niet pomoci, nezúfaj si, že si už tak zotročený, že nemáš silu sa z otroctva vymaniť. Či nás Ježiš denne nepresviedča o tom, ako nás Boh miluje a ako nás čaká? Využime preto pôstne dni, aby sme pouvažovali nad svojím doterajším životom, pripravili sa na dobrú svätú spoveď a v nej zhodili zo seba okovy hriechu a znovuzrodení vykročili ako slobodné deti nebeského otca do ďalšieho života.
Nenahováraj si, že tebe už niet pomoci, nezúfaj si, že si už tak zotročený, že nemáš silu sa z otroctva vymaniť. George MacDonald v jednom zo svojich románov rozpráva príbeh dievčatka, ktoré žilo so svojím strýkom. V jedno ráno nazrelo cez polootvorené dvere do jeho izby. Strýko z vyrezávanej krabičky vytiahol drahokam a dlho si ho prezeral oproti svetlu. Potom ho dal naspäť. Keď v ten deň strýko odišiel, dievčatko vošlo do jeho izby, aby si drahokam pozrelo. Jej srdiečko však rýchlo naplnil pocit viny. Sadla si v strýkovej izbe a nervózne čakala, kým sa vráti. Prišiel až neskoro večer. Len čo vošiel do izby, dievčatko si pred ním kľaklo a skrúšene vyznalo, čo hrozného urobilo bez jeho povolenia. Nakoniec zašepkalo: Strýko, potrestáš ma? Áno, áno, – odpovedal naoko nahnevaný strýko. Potrestám ťa! A to takto! Zdvihol ju zo zeme a zasypal bozkami.
Takto túži aj Boh „potrestať“ každého vinníka, ktorý pokorne k nemu prichádza. Chce to však pevné rozhodnutie: Doteraz som bol otrokom hriechu, ale už chcem žiť slobodne svoj život pre Boha, lebo len vtedy bude naozaj šťastný a ním si zaistím večný domov v nebi.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
