Jeden z najkrajších obrazov Božej lásky k človekovi je utieranie sĺz. Za týmto výrokom stojí častý a pritom nevšedný obraz, ktorý podvedome nosíme v srdci: dieťa sa cíti samo a žalostne plače. Vtom prichádza matka, utíši ho, zotiera mu slzy a svojou prítomnosťou vyvolá úsmev na jeho tvári. Je to síce ľudský zážitok, ale je v ňom Božie zjavenie.

V dnešnom evanjeliu vidíme Judáša, ako odchádza z Večeradla, aby zaprel Krista. Jemu chýbali slzy aj pred zradou, aj po zrade, lebo svoju životnú situáciu riešil tým najnešťastnejším spôsobom – siahol si na život.

Božia láska sa skláňa k človekovi a utiera mu slzy bolesti, utrpenia, ľútosti, strachu, opustenosti… Plač je znakom ľudskosti, pričom slzy sú výlučným pokladom človeka. Kto plače, zjavuje, že je človekom, kto vie zotierať slzy druhému, zjavuje niečo z ľudskosti nášho Boha.

Skúsenosť nás učí, že plač, bolesť, utrpenie… patrí k ľudskému životu. Kto túto skutočnosť popiera, alebo sa z nej smeje, ten popiera ľudský život a v konečnom dôsledku aj Boha a vysmieva sa mu. Boh si rezervoval úkon utierania sĺz. Ak chceme aj my zotrieť slzy iných, musí byť v našej ruke Božia sila. A naopak, hrubosť, výsmech, tvrdosť… sú znakmi praktickej nevery. Lebo ako možno milovať Boha, ktorého nevidíme, ak nás nedojíma slza, ktorú vidíme na tvári brata a sestry?

Útek značnej časti dnešnej spoločnosti pred slzami, únik do požívačnosti, konzumu, bezohľadnosti…, sú útekom pred Bohom. Kto nedokáže zaplakať nad svojimi chybami, nad svojím nešťastím, nad tvrdosťou svojho srdca, ten prehlasuje, že nepotrebuje Boha. Toto konštatovanie, nie je iba ľudským zážitkom, ale veľmi často sa tento zážitok objavuje aj vo Svätom písme na zjavenie Božích úmyslov. Používa obraz matky a materskej lásky: Hľa, ja prikloním k nemu pokoj ako rieku a slávu národov ako rozvodnený potok. Budete sať, v lone vás budú varovať a na kolenách vás budú láskať. Ako keď niekoho teší matka, tak vás budem ja tešiť a v Jeruzaleme sa potešíte… Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba. Hľa, do dlaní som si ťa vryl, tvoje múry sú vždy predo mnou…

Boh utiera ľudským deťom slzy, tak, ako to robí matka. Aj Mária utierala slzy Ježišovi, ktorý prijal na seba ľudskú prirodzenosť, a teda aj ľudské slzy. Plakal ako dieťa, plakal, keď mu bolo ľúto hladného zástupu, plakal nad spustošením Jeruzalema, plakal nad smrťou priateľa Lazára, plakal na Olivovej hore… Lenže on nevzal na seba iba ľudské slzy, ale chce ich aj zotierať. Vyhlasuje: Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení, čo potvrdzuje na matke naimského mládenca, cudzoložnej žene, v Jairovom dome, na Marte, Márii a Židoch plačúcich nad mŕtvym Lazarom, na Petrovi po jeho zrade… Keby dokázal plakať aj Judáš, iste by svoje milosrdenstvo prejavil aj na ňom.

V jednom okresnom mestečku žila na prvý pohľad celkom obyčajná žena. Mala však jednu výnimočnú schopnosť. Dokázala nenápadne vstúpiť do života iných ľudí a zmeniť ich k lepšiemu. Zdalo sa, že je vždy tam, kde je potrebné pomôcť. Vedela povedať správne slová tým, ktorí sa nevedeli rozhodnúť. Dokázala nenápadne povzbudiť deti, keď ich sklamanie pripravilo o odvahu. Dokázala spoznať pravé dôvody napätia v rodine, na pracovisku… a dokázala na nich nájsť liek. A pritom všetkom dokázala ostať nenápadná, celkom obyčajná. Keď miestny denník koncom roka vyhlásil anketu o Ženu roka ich mesta, jej dcéra sa rozhodla, že ju bude nominovať. Keď sa o tom táto žena dozvedela, potešilo ju to, no dcére povedala: Ďakujem. Veľmi si to cením. Ale nemyslím si, že by som bola tá správna kandidátka. Veď ja nerobím nič zvláštne. Robím iba to, čo ma naučila moja matka.

Naša matka Cirkev nás učí, že slzy posvätené Ježišovým dotykom patria do života putujúcej Cirkvi. Ježišovým dotykom sa aj najbolestnejšie slzy premenia na prameň nádeje, že príde chvíľa, keď nám Boh zotrie z očí každú slzu. Z toho dôvodu sa Cirkev odvažuje prosiť o dar sĺz.

Bože, ty si smädnému ľudu vyviedol prameň živej vody zo skaly, vyveď z tvrdosti nášho srdca slzy ľútosti, aby sme mohli oplakávať svoje hriechy a z tvojho milosrdenstva si zaslúžili obsiahnuť ich odpustenie.