7. veľkonočná nedeľa – rok C
Ježiš zdvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa. Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta. Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal. Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja.“
Jn 17, 20- 26
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Aj v tejto chvíli leží v nemocnici pacient, ktorý vie, že už mu niet pomoci a čoskoro zomrie. Je to veľmi trpké konštatovanie, najmä keď ide o mladú matku, postihnutú nevyliečiteľnou chorobou, ktorá vie, že tu musí zanechať svoje nezaopatrené deti. V takej chvíli človek nemyslí na nejaké vedľajšie veci, ale prichádza mu na myseľ to, čo je mu najdrahšie a modlí sa za to, čo je preň najdôležitejšie.
V podobnej situácii bol Ježiš. Evanjelium, ktoré sme si vypočuli, opisuje udalosti deň pred jeho smrťou. Ježiš teda vedel, že zajtra zomrie, preto sa lúčil so svojimi učeníkmi a modlil sa za to, čo mu bolo najdrahšie. Svätý Otče, neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne.
Z tejto modlitby pekne vidíme, ako Ježišovi záležalo na veriacich. Túto skutočnosť viackrát potvrdil počas verejného účinkovania. Raz kázal v dome, ktorý bol zaplnený do posledného miesta, takže ľudia stáli aj vonku. Tu mu ktosi povedal, že prišla jeho matka a bratia a radi by sa s ním rozprávali. Vtedy Ježiš reagoval tak, ako málokto čakal: Kto je moja matka a kto sú moji bratia? Vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal: Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach je môj brat i sestra i matka. Inokedy zasa istá žena, nadšená jeho kázňou, zvolala: Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval. Ale on povedal: Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.
Tým postojom chcel Ježiš vyjadriť, že takisto, ako má v srdci svoju matku, má tam aj svojich veriacich. A keď sa pred smrťou modlí za ich jednotu, z toho vyplýva, že jednota veriacich musí mať veľmi veľkú cenu v Božích očiach. Vidíme to aj z dnešného evanjelia. Ježiš v ňom hneď naznačuje tri dôvody pre dôležitosť jednoty veriacich.
Prvým je jednota v Bohu. Boh stvoril ľudí na svoju podobu a odkázal im: Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec. A my sme tým dokonalejší a podobnejší Bohu, čím užšie žijeme medzi sebou v jednote.
Druhým dôvodom sú Pánove slová: … aby aj oni boli v nás jedno… Z týchto slov plynie skutočnosť, že Boh nás chce mať večne vo svojej rodine, vo svojej láske a jednote, chce, aby v nás prúdila jeho láska. Povedzte však, ako môže prúdiť elektrická energia vo vodiči, keď je prerušený? Takisto nemôže v nás prúdiť Božia láska, keď nie je medzi nami jednota. Boh si neželá, aby ho niekto nazýval Otče môj, ale Otče náš. Nechce byť otcom jednotlivcovi, ktorý je od ostatných izolovaný, ale chce byť Otcom nás všetkých, zjednotených v láske. Každá izolácia kladie prekážku nielen elektrickému prúdu, ale aj prúdeniu Božej lásky v nás.
Napokon tretí dôvod pre jednotu veriacich je misionársky: … aby svet uveril, že si ma ty poslal. Božie prinavrátenie ľudstvu sa stalo viditeľné v prinavrátení Ježiša tým, ktorých nazval bratmi a priateľmi. Dnešnému svetu má byť ono Božie prinavrátenie viditeľné tým, že Kristovi bratia a priatelia sú skutočne bratskí a priateľskí medzi sebou. Nejednota veriacich odoháňa iných od viery a znechucuje im ju.
Aby sme tieto tri podmienky dokázali realizovať, Ježiš nám ako posilu ponúka modlitbu a Eucharistiu. Bola to práve modlitba a Eucharistia, ktorá zjednocovala prvých kresťanov, o čom jasne hovorí aj Sväté písmo. Prví kresťania sa vytrvalo zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách.
Aj my sa stretávame každú nedeľu v kostole na modlitbách a na lámaní chleba, ale buďme úprimní, pozdravili sme sa s tými, s ktorými sme boli na svätej omši, pri vstupe alebo odchode z kostola? Tu neobstojí argument, že žijeme vo veľkom meste a nepoznáme sa. Vy, ktorí chodievate na hory a dostanete sa napríklad do výšky 2000 metrov, ste prekvapení, keď vás tam pozdraví celkom cudzí človek? A vám ani nenapadne neodzdraviť. Ba naopak, ponáhľate sa, aby ste ďalších turistov pozdravili ako prví. A my ideme alebo sme boli na svätej omši, navzájom sme si povedali: Pokoj a bratská láska, nech je medzi nami a pritom sa na seba ani nepozrieme, ani neusmejeme, ani slovka nepreriekneme. Buďme úprimní, nejaví sa to ako formalita?
Jeden spoluväzeň, kňaz, podal o blahoslavenom biskupovi Petrovi Pavlovi Gojdičovi toto prekrásne svedectvo: Po príchode do Leopoldova, dostal biskup číslo 681, bol veľmi slabý a chorý. Dostával osobitnú diétu a dodatky. On ich však neužíval, lebo všetko porozdával svojím spoluväzňom. V tom čase som bol i ja ťažko chorý a biskup sa o mňa staral s takou láskou, že na to nikdy nezabudnem. On sám bol chorý, ale hostil ma tak, akoby to nedokázala ani vlastná matka. A keď ma nasýtil pozemskými dobrami, postaral sa aj o duchovný pokrm. Zvyčajne si sadol na kraj môjho lôžka a spoločne so mnou sa modlil. Takto sa o mňa staral osem týždňov a len jemu vďačím za to, že žijem.
Ježiš v dnešnom evanjeliu až päťkrát za sebou prosí Otca, aby sme boli jedno. Uvedomme si, ak nebude medzi nami jednota a bratská láska, ktorá sa prejavuje aj navonok skutkami, budeme iba napodobeninami Ježišových učeníkov. A od toho nech nás chráni Boh!