Otec išiel z práce domov. Najskôr však zabočil do krčmy, ktorá bola v susedstve „na jedno“, a ako tak naťahuje svoje kroky, zbadá, že za ním niekto cupká. Obzrie sa a vidí svojho synčeka. Kam ideš? pýta sa. Otecko, povedali mi, že mám kráčať v tvojich šľapajach. Zobral ho do náručia a išiel domov. Asi mu došlo, kde by jeho syn skončil, keby začal kráčať v jeho šľapajach.

Človek sa túži na niekoho podobať, túži za niekým kráčať, napodobňovať ho. Táto túžba je zvlášť viditeľná u mladých ľudí. Väčšina chce byť spevákmi, športovcami, hercami, umelcami, modelkami… K napodobňovaniu nás pozýva aj Ježiš. Neznámych mužov v dnešnom evanjeliu pozýva k nasledovaniu. Oni síce prikývnu, ale pozvanie podmieňujú: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca. Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou. Ježiš však vyžaduje bezhraničné nasledovanie: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.

Ak by bol Ježiš mužom tvojej ženy, tak by za ňu a za deti z lásky zomrel. Na pracovisku, v škole, kde bežne klamem a podvádzam, tam by hovoril pravdu a zachoval by sa čestne. Tam, kde som vášnivý, tam by sa ukázal mužom charakteru. Kde som svárlivý, on by bol milý. Ježiš by zomrel z lásky za tých, s ktorými žijem, ba zomrel za celý svet, a preto volá: Poď za mnou! To akoby nám povedal: Rob vo svojom živote tak, akoby som ja konal na tvojom mieste.

My sme však naučení sa pýtať: Čo mám z toho? Ježiš chce, aby sme to vedeli, preto hovorí: Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť. Aj my musíme počítať s tým, že za dobrotu poznačenú Kristovou láskou sa nám dostane nevďak, za pravdu výsmech, za postoj charakterného veriaceho zneváženie… Aj dnes Kristus u mnohých ľudí nemá popularitu, aj dnes sú mnohí veriaci zosmiešnení, ba dokonca prenasledovaní a mučení. Ale napriek týmto ťažkostiam trvá na svojej požiadavke: Poď za mnou! lebo chce nám dať jedno – aby sme boli živými členmi spoločenstva s Bohom.

Stretol som známeho a pýtam sa, odkiaľ ide. Povedal, že od lekára, a ako tak čakal na vyšetrenie, všimol si veci, ktoré inokedy uniknú pozornosti. Hovorí: Zaujal ma zaujímavý a pritom aj pekný vzor na dlaždiciach, ktorými bola pokrytá podlaha čakárne. Keď som sledoval ako tento vzor nadväzuje z dlaždice na dlaždicu, došiel som pohľadom až k rohu, kde sa však vzor dlaždice strácal. Bol pokrytý vrstvou špiny. A nebolo to len v rohu. Po obvode celej čakárne sa ťahal tento pás špiny, ktorý zakrýval vzor dlaždíc. Zaiste bol to výsledok nedôslednosti toho, kto čakáreň upratoval, lebo si nedal námahu s dôkladným vytretím kútov.

Aj ľudská duša, ktorá nenasleduje s odhodlaním Krista, je akoby pokrytá pásom špiny a pokiaľ nenadobudne Ježišov spôsob zmýšľania, pás špiny sa bude viac a viac zväčšovať. Ľudia totiž vždy chytračili aj chytračia, a aj v nasledovaní Krista si chcú nájsť peknú a pohodlnú únikovú uličku. Na jednej strane chcú ísť za Ježišom, ale pritom si nechávajú otvorené zadné dvierka. Keď príde nedeľa, naskočia do nasledovania Krista, ale cez týždeň, počas práce, štúdia, v medziľudských vzťahoch z nasledovania vyskočia. Nasledovať Ježiša neznamená prísť si na hodinku posedieť do kostola, ráno sa pomodliť a počúvať celý deň program katolíckeho rádia. Nasledovať Krista znamená, konať vo svojom živote tak, akoby konal on na mojom mieste. Znamená to: milovať manžela/manželku, deti, pracovať tak, akoby on pracoval, vykonávať svoju funkciu tak, akoby ju on zastával, nerobiť veci, ktoré vadia mojim blížnym a naopak, robiť im to, čo očakávam ja od nich, aby mi oni robili. Z môjho prístupu k blížnym, musia vycítiť, že môj život je pod vplyvom Krista, a nie sebectva.

Nasledovanie sa nedá predstierať, nedá sa v ňom klamať. Buď nasledujem alebo stojím, alebo kráčam za svojím cieľom. Ježiš chce, aby sme konali tak, akoby na našom mieste konal on. Hoci nebudeme vždy vládať, ale budeme túžiť kráčať za ním, pomôže nám. Jeho pomocná ruka nikdy nezlyhá.