Kontakt
15. nedeľu v období „cez rok“ – rok C
Vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“ Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“ Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“ Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: „Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.“ Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“
Lk 10, 25- 37
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Keď si kúpite nejaký zložitejší výrobok, nájdete pri ňom priložený návod. Návod je veľmi dôležitý, lebo radí, ako správne výrobok nainštalovať a potom ho aj používať, aby nám slúžil čo najdlhšie.
Dnešným evanjeliom aj nám chce Ježiš podať návod, ako máme správne pristupovať k blížnym, ako sa k nim máme správať a akými očami máme na nich pozerať. Všimli ste si, koho v podobenstve vyzdvihuje? Samaritána!!! Toho, ktorým Židia pohŕdali, neuznávali ho, považovali ho za menejcenného a sektára.
Samaritáni boli zvláštnou zmiešaninou Izraelitov a príslušníkov pohanstva. Keď boli Židia odvlečení do asýrskeho zajatia (722–1 pr. Kr.), do okolia Samárie prišlo veľa kolonistov hlavne z Babylonie. Postupne zvyšky pôvodného obyvateľstva splynuli s novými osadníkmi, ako aj s ich pohanskými zvykmi. Aj keď boli pokusy nastoliť vieru v jedného Boha, predsa sa im nepodarilo oslobodiť sa od mnohých pohanských praktík. Izraelské prvky však prevládli, a tak vzniklo samaritánske náboženstvo. Práve to bolo dôsledkom konfliktov medzi Židmi a Samaritánmi. Vzájomné nepriateľstvo sa každým novým konfliktom v priebehu rokov prehlbovalo. Keď Židia chceli uraziť Ježiša, nazvali ho Samaritánom.
Ako sa všetko v podobenstve vlastne zbehlo? Okolo úbožiaka prešiel kňaz aj levita, ktorí mohli uvažovať nasledovne: Keď sa pri ňom zastavím, prídem neskoro do chrámu. A čo ak je už mŕtvy? Dotknem sa ho a nebudem môcť celý týždeň asistovať pri bohoslužbe, lebo budem nečistý. Koniec-koncov to môže byť aj pasca. Ja sa zastavím a z kríkov vybehnú dajakí chuligáni, zbijú ma a okradnú. A mne kto pomôže? Na rozdiel od kňaza a levitu, ktorí zbytočne špekulovali, Samaritán vôbec neváhal, zohol sa k ranenému a pomohol mu.
Čo chcel Ježiš naznačiť tým, že vyzdvihol Samaritána? Boh nehľadí na postavenie človeka, ale na jeho skutky. Samaritán v okamihu konal a máme tak robiť aj my, keď sa jedná o pomoc druhému. Vtedy všetko musí ustúpiť a v popredí má zostať iba človek, ktorému treba pomôcť. Ježiš nás podobenstvom nabáda k milosrdenstvu a k neustálej pomoci tým ľuďom, ktorí to potrebujú. Chce, aby sme na blížnych pozerali jeho očami.
Ježišov recept na pomoc blížnemu, má tri okruhy: Pomôžte vždy, každému a s láskou. Vždy – teda nepozerajme na čas, na únavu, na mimopracovný čas, na dovolenku… Každému – nesmieme robiť rozdiely medzi ľuďmi. Každý človek – biely aj čierny, domáci aj cudzinec, blízky aj utečenec, sú mojimi bratmi a sestrami. S láskou – nesmieme byť vypočítaví, lebo človek býva vypočítavý a často uvažuje: Dobre, pomôžem, ale čo za to? Ježiš dnešným podobenstvom jasne hovorí, že máme pomôcť bez akéhokoľvek nároku na odmenu alebo odplatu za pomoc. Máme pomáhať nezištne.
V Nemecku policajti v spolupráci so záchrannými zložkami urobili zaujímavý pokus. Nainštalovali dopravnú nehodu tak dôveryhodne, že nebolo pochýb, že sa naozaj stala. V kaluži umelej krvi ležali figuríny detí aj dospelých, vôkol boli zdemolované autá a porozhadzované veci. Pri fingovanej nehode nezastavilo 22 áut a zastavilo až 23. auto v poradí. Vodičom auta bol muž čiernej pleti. Autá postupne za zákrutou zastavovali policajti a pýtali sa, prečo vodiči pri nehode nezastavili. Odpovede boli rôzne: Neznášam pohľad na mŕtvoly. Neznášam krv. To je predsa záležitosť záchranárov. Zašpinili by sa mi poťahy. Čo vás do toho?
Ako reagujem ja, keď treba pomôcť? Aká odpoveď zaznieva z mojich úst? Výhovorka alebo konám nezištne?
Ježiš nám dnes radí, ako máme správne pristupovať k blížnym, ako sa k nim máme správať, akými očami máme na nich pozerať: pomôž vždy, každému a s láskou! A dokonca, proti všetkým pravidlám, hovorí, aj to, čo za to: hojnú odmenu v nebi!
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
