Kresťanom v Palestíne, v Ázii, v Ríme… pohania spôsobovali rôzne príkoria pre ich vieru. Všetci cítili, že nad novým náboženstvom sa sťahujú mraky prenasledovania. O situácii bol informovaný aj prvý pápež Peter, ktorý napísal list kresťanom, pochádzajúcim z pohanstva a žijúcim v maloázijských rímskych provinciách. V liste im neradí, aby sa vysťahovali niekam do bezpečia alebo aby potajomky vyznávali svoju vieru. Práve naopak, vyzýva ich: Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby videli vaše dobré skutky a v deň navštívenia oslavovali Boha práve za to, z čoho vás osočujú ako zločincov. Veď na to ste povolaní; lebo aj Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach. To, čo sa dialo na počiatku kresťanstva, nie je iba záležitosťou dejín, ale Cirkev a kresťania neustále trpia, sú prenasledovaní raz v jednej, inokedy v druhej krajine a svedkami tohto prenasledovania sme aj v dnešných dňoch.

Všimnime si dnes Ježišovu výzvu: Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul! Ježiš myslí na oheň viery v našich srdciach a pýta sa nás, pýta sa mňa: Vzplanul oheň viery v tvojom srdci? Nepodobáš sa skôr druhému synovi z podobenstva o dvoch synoch? Pripomeňme si ho: Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: Syn môj, choď dnes pracovať do vinice! Ale on odpovedal: Nechce sa mi. No potom to oľutoval a šiel. Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: Idem, pane! Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu? Aj my často hovoríme, že veríme, modlíme sa, spievame…, ale vieru nežijeme.

V dnešnom evanjeliu si môžeme všimnúť dva pojmy: oheň a vodu. Sú to symboly života a smrti. Voda očisťuje a osviežuje, dáva vzrast a plnosť, ale ak pretrhne hrádze, ničí, pustoší a usmrcuje. Oheň hreje, taví, pretvára, spaľuje nepotrebné a škodlivé veci, ale beda, keď sa vymkne spod kontroly. Vtedy premení na popol aj najkrajšie diela ľudských rúk a zničí veľa životov.

Ježiš slovami o ohni a krste chce povedať, že sa prišiel obetovať, zabudnúť na seba a myslieť iba na nás. Na toto dielo potreboval žeravý oheň veľkej lásky a sily Ducha Svätého, ktorý sa nad ním znášal pri Jordáne. Každý, kto zahorí ohňom jeho lásky, bude hriať a zapaľovať, očisťovať a spaľovať. V praxi to často vyzerá tak, že otec nechápe rozhodnutie dcéry, matka zalamuje rukami nad postojom syna, čím v rodinách nastane rozdelenie – veriaci rodičia, neveriace deti alebo naopak, veriace deti a neveriaci rodičia.

Istý otec sa vyhrážal dospelej dcére, že ju vyhodí z domu, ak sa dá pokrstiť a bude mať v kostole svadbu. Ale ona oponovala: Vždy si hovoril, že keď budem dospelá, môžem sa rozhodnúť, ako budem žiť. A ja som sa rozhodla.

Koncilová deklarácia o kresťanskej výchove Gravissimum educationis, hovorí: Keďže rodičia dali život svojim deťom, viaže ich veľmi vážna povinnosť poskytnúť svojmu potomstvu aj výchovu. Preto ich treba pokladať za prvých a hlavných vychovávateľov svojich detí. Táto ich výchovná úloha je taká dôležitá, že ak chýba, len ťažko sa dá nahradiť. Rodičia majú totiž utvoriť rodinné ovzdušie preniknuté láskou a úctou k Bohu a ľuďom, ktoré napomáha úplnú osobnú a spoločenskú výchovu detí. Rodina je teda prvou školou spoločenských čností, ktoré sú potrebné každej spoločnosti. Najmä v kresťanskej rodine, obdarenej milosťou a poslaním sviatostného manželstva, sa deti majú už od útleho veku učiť byť vnímavými voči Bohu, ctiť si ho a milovať aj blížneho, v súlade s vierou, ktorú prijali krstom. V kresťanskej rodine získavajú prvé skúsenosti o zdravej ľudskej spoločnosti i o Cirkvi. A napokon prostredníctvom rodiny sa pozvoľna uvádzajú do občianskeho spoločenstva a medzi Boží ľud. Nech si teda rodičia uvedomia, aký veľký význam má pravá kresťanská rodina pre život a rozvoj samého Božieho ľudu.

Ježiš hovorí o ohni, ktorý prišiel vrhnúť na zem. Je to oheň, ktorý horí v modlitbe, v práci, v utrpení, v dobrom príklade… Tento oheň rozdeľuje, ale aj priťahuje. Túto skutočnosť si uvedomme všetci, veď každý z nás je za niekoho zodpovedný. Našou úlohou je zapáliť ho pre Krista.

Robím to? Priťahujem ku Kristovi? Lebo slová apoštola Petra platia aj pre mňa: Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby videli vaše dobré skutky a v deň navštívenia oslavovali Boha…