Mnohé otázky, ktoré si kládli ľudia žijúci na zemi dávno pred nami, sú stále aktuálne a nezapadali prachom. Spomeňme aspoň: Kto som? Odkiaľ som? Kam idem? Prečo žijem? Aký zmysel má môj život?

Iste mi dáte za pravdu, že medzi tieto otázky môžeme zaradiť aj tú, ktorá odznela v dnešnom evanjeliu: Pane, je málo tých, čo budú spasení? Ak by sme mali možnosť stretnúť sa s historickým Ježišom, určite by to zaujímalo aj nás.

Pánova reakcia je však veľmi diplomatická. Neodpovedá priamo, ba vidieť, že ani nechce, ale reaguje tvrdením: Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Ježiš reagoval skôr prekvapene, že ktosi sa priamo pýta na počet spasených. Vari hľadá uistenie v číslach? Alebo si myslí, že ak bude zachránený celý Izrael, bude zachránený aj on? Ale, čo ak číslo bude malé, potom jeho výhľady na spásu sa stanú nepatrné, z čoho plynie, že by bolo zbytočné sa namáhať. Muž, ktorý položil Ježišovi túto otázku, predstavuje mnohých ľudí, ktorí zmýšľajú vypočítavo, a to nielen iba v bežnom živote, ale aj ohľadom večnosti.

Ježišovi ide o dôležitejšie veci, ako o počet. Chce ukázať, ako dosiahnuť spásu, lebo on prišiel kvôli všetkým a zo svojho kráľovstva nikoho nevyháňa. Naopak, všetkých volá k sebe: Poďte ku mne všetci… Preto hovorí: Usilujte sa…! Namáhajte sa…! Grécke slovo pôvodného textu agonizesthai to vyjadruje ešte ostrejšie: Zápaste ako zo smrťou, zápaste na smrť, zápaste ako športovec, ktorý vydáva zo seba posledné sily, aby dosiahol cieľ…Rozumieme, čo nám chce Kristus povedať? Či budeme alebo nebudeme Bohom prijatí, závisí od nás, od našej túžby kráčať k nemu. Boh už urobil pre nás všetko, už ďalej, ľudsky povedané, ísť nemôže. Tu teda nestačí iba patriť do jeho Cirkvi alebo dokonale poznať jeho náuku, ale predovšetkým treba mať ochotu žiť jeho život a tým kráčať k nemu. Je síce pravda, že človek z vlastnej prirodzenosti nie je schopný Boha vidieť a milovať. Život v nebi si vyžaduje určité prispôsobenie, ktoré nemáme vo svojej prirodzenosti. Keby sme mali žiť na inej planéte, potrebovali by sme iný orgán dýchania, pretože naše pľúca nie sú na to prispôsobené. Podobne na to, aby sme žili šťastne v nebi, potrebujeme nové schopnosti poznania lásky, teda nadprirodzený život. Tento život, presahujúci naše schopnosti sme dostali pri sviatosti krstu a neustále sa zveľaďuje prijímaním ďalších sviatostí. Apoštol Ján píše: Boh je Láska. Na tento život v láske sa musíme pripravovať životom lásky k Bohu a k blížnemu. Musíme trénovať lásku tu na zemi, aby sme obstáli v nových podmienkach neba.

Rozumieme, čo nám chce Kristus povedať? Či budeme alebo nebudeme Bohom prijatí, závisí od nás, od našej túžby kráčať k nemu. Boh už urobil pre nás všetko, už ďalej, ľudsky povedané, ísť nemôže. Tu teda nestačí iba patriť do jeho Cirkvi alebo dokonale poznať jeho náuku, ale predovšetkým treba mať ochotu žiť jeho život a tým kráčať k nemu. Je síce pravda, že človek z vlastnej prirodzenosti nie je schopný Boha vidieť a milovať. Život v nebi si vyžaduje určité prispôsobenie, ktoré nemáme vo svojej prirodzenosti. Keby sme mali žiť na inej planéte, potrebovali by sme iný orgán dýchania, pretože naše pľúca nie sú na to prispôsobené. Podobne na to, aby sme žili šťastne v nebi, potrebujeme nové schopnosti poznania lásky, teda nadprirodzený život. Tento život, presahujúci naše schopnosti sme dostali pri sviatosti krstu a neustále sa zveľaďuje prijímaním ďalších sviatostí. Apoštol Ján píše: Boh je Láska. Na tento život v láske sa musíme pripravovať životom lásky k Bohu a k blížnemu. Musíme trénovať lásku tu na zemi, aby sme obstáli v nových podmienkach neba.

V Bazileji sú ľudia, ktorí sú ochotní pomôcť chudobným pri sťahovaní, s remeselníckymi prácami, pri nákupoch, upratovaní, príprave jedál… Iní zasa navštevujú starých a chorých, utvárajú telefonické reťaze, aby si osamelí ľudia mohli s niekým pohovoriť, usporadúvajú vychádzky, výlety, púte… Tajomstvo úspechu tejto akcie spočíva v tom, že každého, komu pomôžu, poprosia, aby aj on, ak to bude len trocha možné, robil podobne. Takto sa láska k blížnym znásobuje, čím sa v praxi uskutočňuje Kristov geniálny návrh spred dvetisíc rokov: Čokoľvek chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. A ľudia sa presviedčajú, že robiť dobre iným nie je utópia, že je to čosi krásne, čo spôsobuje radosť. Ľudia, ktorí predtým žili v beznádeji cítia, že niekto ich má rád, chce im dobre, a to im dodáva chuť do života.

Pokúsme sa aj my otvoriť oči srdca a možno spoznáme nový pohľad na ľudí, na život, i na nás samých. Veď kto robí dobre, má silnú nádej, že v prípade potreby aj jemu ktosi pomôže. Taký človek sa potom nebojí vyjsť zo svojho egoizmu a postupne prichádza na to, že robiť dobro nie je slabosť, ale úžasná sila, ktorá človeka pretvára, čím každý podľa svojich síl, možností a schopností vytvára predobraz neba.Každý z nás má veľa možností trénovať lásku. Začnime už dnes. Vždy máme okolo seba veľa ľudí, ktorí sú opustení, osamelí, zbití životom, skľúčení… Ukážme im záujmom o nich svoju vieru v nový život, lebo Pán nás nebude raz hodnotiť podľa toho, že sme ich poznali, ale podľa toho či sme im poslúžili.

Každý z nás má veľa možností trénovať lásku. Začnime už dnes. Vždy máme okolo seba veľa ľudí, ktorí sú opus¬tení, osamelí, zbití životom, skľúčení… Ukážme im záujmom o nich svoju vieru v nový život, lebo Pán nás nebude raz hodnotiť podľa toho, že sme ich poznali, ale podľa toho či sme im poslúžili.

Nech nás teda neznepokojuje počet spasených, ale dôležité je to, že poznáme spôsob, ako nebo dosiahnuť. Nepremeškajme možnosť, ktorú nám Pán denno-denne dáva.