Kontakt
26. nedeľu v období „cez rok“ – rok C
Ježiš povedal farizejom: „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: „Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!“ No Abrahám povedal: „Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.“ Tu povedal: „Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.“ Abrahám mu odpovedal: „Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.“ Ale on vravel: „Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.“ Odpovedal mu. Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“
Lk 16, 19- 31
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Problém utrenia a bolesti je tak starý ako ľudstvo. Starý zákon mal svojho Jóba, na ktorom riešil problém utrpenia, Nový zákon má svojho Lazára, ktorý v živote trpel a trel biedu, zatiaľ čo boháč žil v blahobyte. Ich posmrtný údel bol však opačný. Lazár bol obdarený šťastím a boháč sa veľmi trápil.
Iste nie je zmyslom kresťanstva, aby malo zaľúbenie v chorobách, biede a nedostatku, pričom by človeka vyzývalo, aby tu na zemi pokojne trpel, veď za to ho potom čaká nebo. To by bola príliš lacná útecha. Ale je pravdou, že aj cez všetok pokrok, ktorý na svete je, treba počítať s biedou, bolesťami a utrpením. Pritom je veľkou záhadou, že Ježiš utrpenie neodstránil, ba naopak, použil ho ako prostriedok k spáse človeka.
Sám Ježiš sa v prvom rade ujímal ponížených, utláčaných, trpiacich, nešťastných, a tým dal svojmu náboženstvu najpevnejší základ, pretože trpiacich ľudí býva na svete najviac a tí potrebujú útechu náboženstva. A čo sa týka boháčov, tí náboženstvo nepotrebujú, lebo ich bohom je bohatstvo, a tak už majú svoj raj na zemi.
Pohanská doba považovala utrpenie, choroby a podobné nešťastia za prejav hnevu bohov alebo ich nenávisti voči ľuďom. Starý zákon však na Jóbovi ukazuje, že utrpenie nemusí byť vždy trestom, ale aj skúškou nevinného človeka. Nový zákon utrpenie posvätil a urobil ho prostriedkom spásy najskôr u Krista a potom u všetkých tých, ktorí sú s ním spojení. Veľká časť spasených duší bude Bohu vo večnosti ďakovať, že ich navštívil utrpením, a tak si ich vlastne pripútal k sebe, lebo inak by žili ďaleko od neho a zahynuli by naveky vo svojich hriechoch.
Slávny kresťanský mysliteľ Pascal trpel prudkými bolesťami. Jeho priatelia ho súcitne ľutovali, ale on im odpovedal: Neľutujte ma, lebo až v chorobe sme takí, akí by sme stále mali byť – zbavení rozkoší, vášní a ctižiadostivostí. Niet divu, keď sa hovorí, že utrpenie je najlepším palivom pre oheň lásky a svätci, ktorí pochopili cenu a hĺbku utrpenia, videli v ňom zvláštnu pozornosť Božiu k duši, takže napríklad sv. Terézia Veľká volala: Trpieť alebo zomrieť!
Lazár nie je ideálom kresťanského života, ale dokazuje, že kresťanstvo sa vie vyrovnať s utrpením, využiť ho k posväteniu človeka a k jeho osláveniu podľa vzoru Ježiša Krista. Ale je tu aj druhý problém, ktorý rieši dnešné podobenstvo, otázku večného života. Nie je tak dávno, čo marxistickí rečníci tvrdili, že dnes sa už ani farár na dedine nemôže vyhrážať peklom, lebo už ani ľudia na dedine neveria v peklo. A predsa otázka večnosti, a teda aj pekla, patrí rovnako ku Kristovej náuke, ako aj iné pravdy náboženstva. Ježiš túto náuku vysvetľuje slovami: Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš… Nie je to preto, že sa boháčovi viedlo na zemi dobre, ale preto, že pozemské veci užíval nesprávne, v rozpore s Božími zákonmi a bez ohľadu na blížnych. A Lazár tiež nebol spasený preto, že bol chudák, ale preto, že svoju biedu znášal z lásky k Bohu a pre večnosť.
Z druhého poučenia, ktoré vyplýva z dnešného podobenstva jasne plynie, že večnosť existuje a vo večnosti existuje odmena alebo trest. Koľko ľudí, slabých vo viere, sa aj dnes domáha, aby im niekto z večnosti prišiel povedať, ako to tam funguje? Mnohí sa dokonca snažia nadväzovať kontakt s dušami zomrelých. Čítajú mnohé pochybné knihy, opisujúce posmrtný život, navštevujú rozličných veštcov a hádačov… Ale o všetkých týchto ľuďoch platia slová, ktoré platili aj na boháčových bratov: Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov (a my môžeme ešte dodať – Cirkev), neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.
Verím v život večný…, tak sa modlíme aj niekoľkokrát za deň. Mám však skutočne túto vieru? A žijem podľa nej? Aký význam pripisujem bolesti a utrpeniu v mojom živote? Približuje ma k Bohu, alebo skôr vzďaľuje od neho?
Ježišu, vďaka ti za dnešné podobenstvo! Daj, prosíme, aby nám otvorilo oči, vidieť správnu hodnotu, ktorou si ty!
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
