Na pútnických mariánskych miestach môžeme vidieť mramorové tabuľky, na ktorých je zlatými písmenami vyryté poďakovanie Bohu, že na príhovor Panny Márie vyslyšal modlitby a prosby ľudí. Možno iní majú opačnú skúsenosť, že hoci sa dlho modlili na nejaký úmysel, Boh ich nevypočul. Preto niektorí ľudia si povedia, že je zbytočné sa modliť. Ale je to naozaj tak? Kde hľadať odpoveď?

V dnešnom evanjeliu nám chce Ježiš povedať, že modlitba nie je zbytočná a vysvetľuje to na podobenstve o vdove a sudcovi. Poučenie, ktoré nám Ježiš chce dať, je takéto: A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni.

Príklad vytrvalej modlitby nám ukázal sám Ježiš. Pred začiatkom verejného účinkovania sa na púšti modlil štyridsať dní a nocí. Aj počas verejného účinkovania mnohokrát celú noc zotrval na modlitbe. Tým jasne dáva najavo, že mal dobrú skúsenosť s modlitbou.

Ako potom niektorí ľudia môžu vravieť, že majú s modlitbou zlú skúsenosť? Myslia si, že keď sa sem-tam pomodlia, majú už právo rozprávať o zlých skúsenostiach? Slabá, nepravidelná a roztržitá modlitba je prvou veľkou chybou našej zlej skúsenosti s modlitbou. Pozrite sa na svätú Moniku, Augustínovu matku. Syn viedol neusporia¬daný život, pridal sa k náboženskej sekte, matke robil hanbu. Ona sa však vybrala za biskupom do Kartága a žalo¬vala sa mu. Biskup ju utešil: Syn toľkých matkiných sĺz a vytrvalých modlitieb nemôže byť zatratený. A mal pravdu. Po sedemnástich rokoch vytrvalej modlitby dostal milosť obrátenia, a to ešte väčšiu, o akú matka prosila. Nielenže sa dal pokrstiť a zmenil život, ale sa stal kňazom, potom biskupom a dnes ho oslavujeme spolu s jeho matkou ako svätca a veľkého učiteľa Cirkvi. Toto je príklad vytrvalej modlitby.

Ak máme pocit, že sme sa aj my vytrvalo modlili a neobsiahli sme to, o čo sme prosili, môže sa jednať o ďalšiu chybu, totiž, že sme si Boha predstavovali ako automat, do ktorého vhodím modlitbu a musí mi vypadnúť to, o čo prosím alebo ako služobníka, ktorý musí splniť našu vôľu. Lenže takto sa ani Ježiš neopovážil uvažovať o svojom Otcovi. Keď sa modlil pred ukrižovaním, prosil síce, aby ho minulo utrpenie, ale jedným dychom dodal: Otče, nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane! Podľa Ježišovho príkladu sa modlil aj Augustín: Ó Bože, prosím ťa o zdravie, šťastie, požehnanie a blahobyt. Ale ak sa ti moje prosby nepáčia, ak by pre spásu mojej duše neboli užitočné, tak ma urob chorým, nešťastným, chudobným a biednym. Táto modlitba je správna, lebo nenanucuje Bohu za každú cenu našu vôľu, ale ponecháva na jeho rozhodnutí, na jeho vôľu.

Spisovateľ Wilson napísal knihu s názvom: O nohy som prosila a dal mi krídla. V knihe opisuje mladú indickú lekárku, ktorá po dopravnej nehode ochrnula na obe nohy a mohla sa pohybovať iba na vozíku. Vrúcne sa modlila za uzdravenie nôh, lebo pociťovala stále väčšiu a väčšiu túžbu po práci v nemocnici. Posediačky operovala malomocných, pričom dosiahla také výsledky, že časom sa stala najvplyvnejšou a najskúsenejšou lekárkou na liečbu malomocenstva. Podarilo sa jej dokonca vybudovať rehabilitačné centrum pre ľudí vyliečených z malomocenstva. Keď sa jej novinári pýtali, ako to dokázala, odpovedala: Všetko sa mi darí s pomocou Ducha Svätého, ktorý vo mne účinkuje. Aký je dobrý! Prosila som o nohy a on mi dal krídla. Dostala som viac, ako som prosila.

Vyznanie lekárky je veľkým povzbudením aj pre nás. Lebo keby sme od Boha nedostali naozaj nič pozemské, za čo sa modlíme, dostaneme nebeský dar a ním je viera. Ona sa získava vytrvalou dennou modlitbou, obracaním sa na Boha, spomínaním si na neho a stretávaním sa s ním.

Čo ale robiť, ak máme k modlitbe nechuť a zdá sa nám formálna až nepríjemná? To, čo robí matka s chorým dieťaťom, ktorému má podať liek. Dobre vie, že mu bude odporný a bude sa brániť ho užiť, ale dá mu ho aj nasilu, lebo je presvedčená, že mu pomôže. Aj my, keď sa dostaneme do stavu duchovných suchôt, modlime sa aj nasilu a povedzme Bohu: Pane, vidíš, že mi to lepšie nejde, prijmi aj túto nedokonalú modlitbu, ktorú ti predkladám. A Pán vylieči naše suchoty a opäť nadobudneme z modlitby radosť a primkneme sa bližšie k nemu.

Zamilujme si modlitbu, zlomme nechuť k nej, ak máme nejakú v srdci, lebo Ježiš nás dnes uisťuje, že naša modlitba nie je nikdy zbytočná. Znova nám hovorí: Nebeský Otec je predsa oveľa lepší než sudca, a preto, keď sa k nemu budete vytrvale modliť, vyslyší vás.