Niekoľko rokov po skončení 2. svetovej vojny vyšiel zborník s názvom: Bránou nádeje. Zborník obsahuje listy hrdinov európskeho odboja odsúdených na smrť. Je to veľmi emotívne čítanie, lebo obsahuje posledné slová tých, ktorí sa lúčia so životom, so svetom a s najbližšími. Zacitujme si aspoň niekoľko riadkov:

20 ročný študent Jaroslav Ondrúšek: Končím svoj život a je mi tak ľahko na duši. Som skoro šťastný, že smiem zomrieť v takom krásnom duševnom rozpoložení. Krásna vlasť, mám ťa rád. Nech vládne na svete láska nad nenávisťou.

21 ročný Francúz Felicien Joly: Chcel som, aby všetci ľudia boli šťastní. Iste budete šťastní a strojcom vášho šťastia budem aj ja.

32 ročný Grék napísal list svojmu dvojročnému synovi: Synček môj, zomriem s tvojím menom na perách a s volaním: Nech žije Grécko! Odpusť, chlapček môj, že budeš sirotou.

20 ročná Poľka, Barbora Grzesiakova: Ďakujem vám, drahí rodičia, za vašu starostlivú výchovu. Viem, že ste ma nadovšetko milovali a žili ste len pre mňa. Prosím vás, modlite sa mňa, lebo odchádzam na druhý svet bez kňaza a spovede.

32 ročný nórsky dôstojník námorníctva: Teší ma, že som svoj život zveril do Božích rúk, lebo je to najistejšie. Idem v ústrety tomu, čo ma očakáva s vierou v Ježiša Krista, ktorý trpel a zomrel za naše hriechy.

32 ročný typograf Jaroslav Dolák: Nemôžem nájsť lepšie slová, ako básnikove: Buď šťastná vo svojom živote a kľudná vo svojom snení. Zabudni na všetko, dieťa moje. Pozri, nebo nie je a peklo tiež a tu na zemi sa už nikdy nestretneme!

Možno sa v duchu spýtate: Prečo takýto smutný úvod?

Podobnú situáciu zažil aj apoštol Pavol. V dnešnom druhom čítaní sme si vypočuli úryvok z jeho listu, ktorý písal vo väzení, v očakávaní skorej mučeníckej smrti. Apoštol sa lúči so svojím žiakom Timotejom a vydáva počet zo svojho života. Všimli ste si, aké je to krásne a vyrovnané lúčenie? Milovaný, ja mám vyliať svoju krv na obetu, nastáva čas môjho odchodu. Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod. Pavol bojoval dobrý boj nie za pozemského kráľa, nie pre pomíňajúce hodnoty, ale v službách Krista a jeho evanjelia. Nečaká za to žiadne rády ani vyznamenania, ani pomenovania ulíc, ale nevädnúci veniec slávy. Nikomu nič nevyčíta, aj keď ho všetci opustili a celý svoj život kladie do Božích rúk: Keď som sa prvý raz bránil, nebol pri mne nik; všetci ma opustili. Nech sa im to nepočíta.

A tak máme pred sebou niekoľko slov mladých a zdravých ľudí, stojacich tesne pred smrťou a slová apoštola Pavla, ktorý vo vyššom veku, vedomý si svojej slabosti a chorôb, ale aj milostí, ktoré mu dal Pán, snažil sa byť jeho „vyvolenou nádobou“. Príde deň, keď aj my by sme mali predniesť svoje posledné slová pred odchodom do večnosti. Možno však už nebudeme mať čas, lebo choroba nám to nedovolí. Vtedy tými poslednými slovami bude náš život a to, ako sme ho prežili.

Lekára zavolali neskoro v noci k pacientovi, ktorý zomieral. Sprevádzal ho, ako vždy, jeho pes, keď išiel v noci za chorými. Keď došli k pacientovmu domu, lekár vošiel dnu, a ako obyčajne, psa nechal vonku. Akonáhle pacient uvidel lekára, trošku ožil. Ale cítil, že zomiera. Obrátil sa na lekára s otázkou: Doktor, viete mi povedať čo je večný život? Práve v tom momente pes začal škriabať labkami na dvere. Lekára hneď napadla myšlienka. Počujete to škriabanie na dvere? To je môj pes. On ešte nikdy nebol v tomto dome. Nikdy nevidel túto izbu ani nič, čo je v nej. Nevie o tom nič. Všetko, čo vie, je, že som tu ja. Nevieme veľa o večnom živote, ale všetci vieme, že náš Spasiteľ je tam. A to nám stačí, aby sme tam chceli byť aj my.

Skutočne, čo vieme o večnom živote? Nič! Jedinou vecou, ktorú s určitosťou vieme je, že tam bude náš Spasiteľ. On sám hovorí: Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte. Po smrti nás nečaká nejaká pustina. Je tam Otec, ktorý nás čaká a chce nás privítať doma; Otec, ktorý povie svojim verným: Správne, dobrý sluha; bol si verný nad málom, ustanovujem ťa nad mnohými: vojdi do radosti svojho pána.

Uvažujme dnes nad večnosťou, dokiaľ máme čas, lebo náš život, naše slová, to bude iba dočasný pomník pre pozostalých tu na zemi, ale dôležité bude, či za svoj prežitý život dosiahneme večnú slávu alebo večné… Amen.