Nech je akákoľvek hustá a nepreniknuteľná tma, keď zapálime oheň, zmizne. Čím je tma väčšia, tým viac vynikne oheň. Všetci vieme, že ak niečo má horieť, musí prísť do styku s ohňom. Jedine pri dotyku s ohňom, začne byť drevo nositeľom tepla a svetla.

Taká situácia bola na vrchu Golgoty. Svet bol odsúdený k trestu. Nik, naozaj nik, nemal miesto v spoločenstve s Bohom. Život človeka mal skončiť jednoducho, ako odseknutie a odlúčenie od zdroja šťastia. Lásku zvykneme nazývať ohňom a o milujúcom človekovi povieme, že ho páli oheň lásky. Ježiša Krista najviac pálil oheň lásky na dreve kríža, lebo zomierať 33-ročnému, nevinnému mužovi, muselo byť ťažko. A on zomiera preto, aby svetlo lásky Boha sa dostalo medzi ľudí, teda aj medzi nás a prežiarilo náš život i našu smrť.

Na Golgote sú ľudia dotknutí utrpením Krista, ľudia, ktorí sa mu posmievajú, ale aj takí, ktorí sa jednoducho prišli pozrieť na troch lotrov. Najmarkantnejšie to prežíva jeden z odsúdených, ktorý vidí Krista zápasiť. Musel to byť pre neho silný zážitok, veď Kristus ani jedno zlé slovo nehovorí na ľudí, ktorí ho nevinne zabili, ale z posledných síl kričí celkom iné slová. Ukrižovaný najviac trpí, keď sa má nadýchnuť, a keď chce hovoriť, prežíva doslova pekelné muky. Musí sa nadvihnúť na klince, nadýchnuť sa, a potom prehovoriť. A on sa nadvihol a prehovoril v ústrety Otcovi a celému ľudstvu: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia!

Tento zázrak lásky vrhnutý medzi ľudí patrí tomu, kto si všimne život tohto 33-ročného muža. Platilo to aj pre lotra, ktorý bol ukrižovaný spolu s ním. Je dotknutý Kristom, hoci o ňom nevie nič náboženské, nevie, kto je Trojjediný Boh, nepozná jeho život, zázraky… Ale aj tak prišiel do styku so živým Bohom, a to jednou, jedinou vetou: Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Táto veta mu pomohla dotknúť sa Krista. Všetci dobre vieme, že keď sa polienko položí na oheň, začne horieť. A keď sa človek vo svojej duši položí ku Kristovi a dotkne sa ho, je ním zasiahnutý a v tom okamihu Ježiš vyslovuje tú istú vetu, ktorou vyhlásil lotra za svätého: Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.

Lotrovi sa podarilo s láskou sa dotknúť Ježiša. Podarí sa to aj nám? Veriaci človek je ten, ktorý chce vo svojom živote zažiť takéto stretnutia s Pánom. Pán všetko pripravil, jeho láska je už vrhnutá medzi ľudí, lenže ak niekto chodí okolo nej nevšímavo, nedokáže sa zapáliť. Ale platí to aj naopak: Ježiš nás nemôže chytiť a ťahať k sebe, lebo by to bolo proti láske. Zápas o mňa, nemôže prejsť bezo mňa.

Otec hovorí: V nedeľu, keď bol môj chlapec na prvom svätom prijímaní, nebol som ani v kostole. Bál som sa a hanbil. Miško mi večer povedal: Tato, poď sa so mnou pomodliť. Vieš, aké je to pekné? Neviem povedať, čo som vtedy prežil. Tá obyčajná veta mi zabránila odporovať. Zmohol som sa iba na odpoveď: Dobre, poď! Manželke som dovolil, aby sme mali v byte jeden obraz s náboženským motívom. V spálni máme Božské Srdce Ježišovo. Tam sme si kľakli. Po rokoch som kľačal. Nie, žeby som neveril v Boha, ale som nestál o neho. Miško sa začal modliť. Pomodlil sa Otčenáš, Zdravas a Sláva. Chlapec zostal ticho, pozrel sa na mňa, akoby čosi chcel povedať a pritom nevedel, ako ďalej. Nepovedal som ani slovo, len som sa pozeral na obraz Božského Srdca a hádam prvý raz v živote mi pri modlitbe vypadli slzy. Chlapec sa na mňa pozrel a po chvíli pokračoval. Boli to jeho vlastné slová poďakovania Ježišovi, že som sa s ním išiel modliť. Ja som až vtedy pochopil, že všetko hmotné, čo som mu dal, sa nevyrovná tomu, čo som ja vtedy dostal od neho. Na druhý deň muž zazvonil na fare, a keď mu kňaz otvoril, povedal: Pán farár, chcem si vykonať celoživotnú svätú spoveď.

Kristovým víťazstvom môžem byť zasiahnutý jedine cez dotyk s ním. Môžem byť… Všetko je pripravené… Oheň lásky, ktorý Ježiš hodil medzi svet – vlastný život – už horí medzi nami. Lenže ak nepriložím polienko, nikdy sa nezapáli a moja duša nikdy neprežije to, čo znamená byť dotknutý Bohom a horieť láskou. Lebo veriaci nie je ten, kto si vymyslel Boha alebo ho zdedil po rodičoch, verí v neho, keď má problém a chodí sem-tam do kostola, ale ten, kto sa v duši dotkol Boha a on v nej spôsobuje, že človek horí láskou voči nemu, aj voči ľuďom. Boh nevojde do človeka, ak človek nevojde do Boha. Takýmto veriacim mám byť aj ja.

Aj my máme právo v tejto chvíli povedať Ježišovi to, čo lotor: Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Prežime to úprimne, osobne, ľudsky… Nech dnešná svätá omša je jedným výkrikom nás zhromaždených okolo Krista Kráľa na kríži: Ježišu, spomeň si na nás!