Kontakt
sviatok Svätej rodiny – rok C
Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a zná¬mymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachová¬vala všetky slová vo svojom srdci. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.
Lk 2, 41- 52
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Vianoce vždy bývajú rodinnými sviatkami. Vidíme to tesne pred Štedrým dňom, keď vlaky, autobusy a diaľnice doslova praskajú vo švíkoch, lebo ľudia sa ponáhľajú domov, aby všetci spoločne mohli prežívať sviatky. Aj dnešná nedeľa svätej rodiny má v nás prehĺbiť zmysel pre rodinnú súdržnosť a pospolitosť. Túto skutočnosť potvrdzujú aj liturgické čítania.
Dnešné prvé čítanie by sme mohli nazvať: Ako sa rodia veľké osobnosti. Bola to matka, ktorá si od Boha vyprosila syna, a ktorá ho aj zasvätila Bohu. Anna bola neplodná, ale Pán vypočul jej modlitbu a splnil jej túžbu. Dal jej syna Samuela. Anna, aby priniesla požadovanú obetu Bohu, putuje do Silo a daruje mu svojho prisľúbeného syna. Starala sa o neho s vedomím, že ho dostala od Boha a on zo Samuela urobil jednu z najväčších postáv sudcov Starého zákona.
Deti sú skutočne Božím darom, jemu patria a ich poslaním je slúžiť Bohu. To je prvotné poslanie každého jedného z nás. Každý kresťan je v prvom rade synom Boha a patrí do rodiny Božích detí. Svätý Ján nám v druhom čítaní hovorí, že najväčším darom, ktorý máme od Boha, je, že sme Božie deti. Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme. Božie synovstvo je nám darované ako závdavok spásy, ktorý má dospieť k plnosti. To je dôvod a základ našej rodinnej lásky aj nášho ľudského bratstva.
Rozprávanie o nájdení dvanásťročného Ježiša v chráme je zaujímavým pohľadom do rodinného života Svätej rodiny. Hovorí nám o každoročnom putovaní do jeruzalemského chrámu. Teologické posolstvo tejto state je mesiášske a Ježišovo konanie prorocké. Ježiš dáva najavo, že dobre pozná svoje poslanie a oznamuje, že sa v budúcnosti vzdiali od svojich rodičov. Pokiaľ Mária používa oslovenie tvoj otec na Jozefa, Ježiš jasne hovorí o Bohu ako svojom Otcovi. Svojím postojom dáva najavo, že v jeho živote patrí najčestnejšie prvé miesto Bohu a povolaniu, ktoré dostal od neho, ale potom sa opäť podriaďuje svojim rodičom a poslúcha ich.
Keď v roku 1921 zaviedol pápež Benedikt XV. sviatok Svätej rodiny, chcel podporiť zo všetkých strán ohrozovanú rodinu a pripomenúť vládam vo všetkých štátoch sveta, že rodina je ustanovená samým Stvoriteľom a ničím sa nedá nahradiť. Aj priamo rodinám chcel pripomenúť, že Ježiš žil väčšinu svojho života v rodine, tam bol vychovávaný, tam vyrástol. Chcel rodičom pripomenúť, že sú nielen pri zrode telesného života, ale aj Božieho života, že rodina je miesto, kde si deti majú vypestovať cnosti a dobré návyky.
Po mnohých rokoch od zavedenia sviatku Svätej rodiny vidíme, ako je stále dôležité mať tieto pravdy pred očami, uplatňovať ich vo svojom živote aj v živote celej spoločnosti. Deti sú povinné ctiť si svojich rodičov. Poslušnosť rastie tam, kde rodičia vytvárajú vhodný priestor pre rast a osobné dozrievanie svojich detí, kde dávajú prvé miesto Bohu a poslaniu, ktoré má Boh pripravené pre ich deti. Deti nepatria rodičom, ale Bohu a jeho povolaniu, a to sú pre správnu rodinu najdôležitejšie hodnoty. Je krásne, keď deti a rodičia žijú vo vzájomnej symbióze a láske.
V parížskom ústave pre choromyseľných zomrela staršia žena v náručí ošetrovateľky. Keď ju pochovali, táto ošetrovateľka službu opustila. Mnohí sa pýtali prečo, lebo to bola dobrá sestra. Táto ošetrovateľka pochádzala zo zámožnej rodiny, mala pred sebou skvelú budúcnosť a napriek tomu prežila najkrajšie roky života v ústave z lásky k svojej matke. Keď matka ochorela a musela ísť do ústavu, chcela ísť s ňou, ale nemohla. Aby mohla byť s matkou a pomáhať jej, vstúpila do služieb ústavu ako ošetrovateľka a všetky voľné chvíle strávila pri svojej matke, ktorá ani nepoznala svoje dieťa a v pomätenosti ju od seba odháňala, kedykoľvek jej preukazovala službu lásky.
Majme pred sebou príklad Svätej rodiny, aby sme aj v našich rodinách a spoločenstvách dokázali vytvárať správne a hodnotné vzťahy. Ak sa majú deti otvoriť širšiemu obzoru ako je ich vlastná rodina, potom musí aj obzor rodičov siahať ďalej, ako k svojim deťom, pretože najvyššou hodnotou nie sú deti, ale náš Pán – pôvodca života a naše najvyššie dobro.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
