sviatok Narodenia Pána – rok C
V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“
Lk 2, 1- 14
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Už viac ako mesiac sme mohli pozorovať, ako sa svet namáhal, aby ľuďom spríjemnil Vianoce. Vianočné trhy, zájazdy, rekreácie na horách, programy televíznych staníc… Tí, ktorí prijali túto ponuku, azda teraz ešte spia, možno sa zabávajú alebo znechutení sa vracajú zo zábavy domov. Prežili svätý večer a svätú noc bez Ježiša, a tak sa im tieto sväté okamihy stali iba žľabom, slamou a senom. Nevideli a nepočuli tú najradostnejšiu správu, ktorá v tých chvíľach znela: Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.
My sme sa však preto zišli na tomto posvätnom mieste, aby sme do rámu nášho srdca prijali najkrajší obraz – Ježiša, Božieho Syna. Kto ho prijme, bude sláviť originálne Vianoce, Vianoce bez pozlátka, klamu a falše. Kristus prišiel v noci, aby bol jeho príchod ešte žiarivejší, aby sme ho vyhľadali, našli a kráčali v jeho svetle. Náš život je cestou nocou. Celý advent sme si uvedomovali, ako na ľudstvo cez hriech doľahla noc. Ľudstvo v hriechu je ľudstvo v tme, ľudstvo choré, bez tepla, chladné voči Bohu aj blížnym. A tu prichádza Ježiš, ktorý nás priťahuje svojím svetlom a láskou, aby nás viedol po ceste života k svojmu a nášmu Otcovi.
V duchu pozeráme na dieťa v jasliach a pritom nás môže napadnúť myšlienka: Veď je to iba obyčajné dieťa, bezbranné, uplakané, odkázané na rodičov ako ostatné deti. On by mal byť kráľom a vodcom? Lenže to dieťa nie je obyčajné, je obdarené všetkými najdokonalejšími vlastnosťami, vlastnosťami samého Boha.
Istý belgický spisovateľ napísal strhujúcu epizódu, ako chovanci slepeckého ústavu išli so svojím riaditeľom na výlet. Pohybovali sa lesom a blížila sa búrka. Zrazu však riaditeľ – jediný vidiaci – dostal srdečný záchvat. Nevidiaci chovanci upadajú do zmätku a volajú: Kto nás vyvedie z lesa? Vtom sa pri nich objavilo dieťa, ktoré v lese zbieralo maliny a najsilnejší slepec ho zobral do náručia. Dieťa svojimi očami ich vedie, zjavuje im, kde sa nachádzajú a šťastlivo ich privedie do ústavu.
Aj my potrebujeme dieťa, ktoré nám ukáže cestu radosti a opravdivého šťastia, ktorá nás privedie na počiatok človeka, k jeho pôvodcovi, k Bohu. Veď aj dnes mnohí blúdia, pretože nepoznajú cieľ svojej cesty. Iní ho zasa poznajú, ale na cestu nevidia a odmietajú, aby im niekto osvecoval ich život. Ale sú aj takí, ktorí poznajú cestu, aj cieľ, aj znesú svetlo, ale na ceste sú tak slabí, že nevládzu po nej kráčať. Preto prichádza Dieťa, ktoré je Cestou, Svetlom, Pravdou a Životom a je potrebné už iba jedno – zobrať ho do náručia v Eucharistii a kráčať s ním cestou života.
Ježiš v srdciach detí bude im ukazovať, ako majú vždy kráčať v šľapajach rodičov a bude ich učiť, ako majú k nim pristupovať.
Ježiš v srdciach mládencov a dievčat bude im ukazovať cestu k šľachetnému a čistému životu, bude usmerňovať ich kroky, aby hľadali pravú radosť a lásku a našli tak pravé šťastie.
Ježiš v srdciach manželov spôsobí to, že nemôžu žiť oddelene, lebo on je nerozdeliteľný a nemôže žiť v srdci jedného aj druhého a pritom oni nemôžu žiť spolu. Vo sviatosti manželstva ich spojil a to spojenie chce upevňovať v Eucharistii. Chce odstrániť absurdnosť dnešnej doby, totiž, aby neboli siroty, ktorým žijú rodičia, aby neboli vdovy a vdovci, ktorým žijú manželia.
Ježiš v srdciach nás všetkých bude ukazovať, ako sa dostaneme jeden k druhému, ako sa máme milovať. Ako teplomer ukazuje stupeň teploty v ovzduší, tak Ježiš v našom srdci bude ukazovať stupeň lásky k Bohu i blížnym.
Život bez Ježiša, je životom bez svetla a život bez svetla je pomalým zomieraním. Keď po dnešnej svätej omši prídeme domov, pozrime sa do svojho svedomia. Rodičia, pozrite sa na svoje deti, dospelí, pozrite sa na svojich starých rodičov, súrodencov… a pýtajte sa: Bože, nezmeškal som niečo? Roky bežia, aký je môj život? Kam to idem? Musím sa rozhodnúť, ktorou cestou kráčať…
Nech tohoročné Vianoce sú pre nás opravdivými Vianocami! Nech odchod z kostola nie je kráčaním v tme, ale jasným obrazom nášho ďalšieho života, cestou k spoločnému domovu u nášho všemohúceho Boha Otca.