Pri predstavovaní nášho známeho s hrdosťou uvádzame jeho titul, poprípade spoločenskú funkciu a v kútiku srdca sme pyšní, že ho poznáme, poprípade je naším priateľom a tykáme si s ním.

Aj Ján Krstiteľ predstavuje ľuďom svojho známeho – Ježiša z Nazareta a tiež spomína jeho titul a funkciu: Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. A vysvetľuje aj to, ako sa s ním spoznal: Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom. Ani ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi, povedal: Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým. A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn.

Udalosťou pri Jordáne nám Ježiša predstavuje aj Cirkev, ale niektorí príliš nerozumejú jeho titulom – Boží Baránok, Mesiáš, Pánov Pomazaný, Syn Boží… Pre niektorých sú všedné, pre iných nepochopiteľné, pre ďalších neprijateľné, preto si ho málo vážia a neprijímajú ho. Vieme, kto je inžinier, doktor, profesor, riaditeľ…, ale čo je za hodnosť napríklad Baránok Boží? Všimnime si pozadie tohto titulu v dejinách Starého i Nového zákona.

Abrahámovi prikazuje Boh cez anjela, aby miesto syna Izáka obetoval mu baránka. Baránkova krv na egyptských domoch, v ktorých bývali Izraeliti, ich zachránila pred smrťou. Proroci často hovorili, že Boh miesto toho, aby potrestal nás, obetoval Baránka. Izaiáš o ňom píše: … ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom… List Hebrejom tiež hovorí o obetných zvieratách, a teda aj o baránkoch: Je nemožné, aby krv býkov a capov odstránila hriechy. Ale tento priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha. Z týchto niekoľkých úryvkov jasne vidno, že ľudia namiesto seba a svojich hriechov, obetovali Bohu baránka.

Lenže žijeme v dobe, keď si ľudia už akosi prestali uvedomovať hriechy, z ničoho si nerobia ťažkú hlavu, ignorujú Boha a jeho prikázania. Dokážu ešte priznať omyl, vyťaženosť v práci, nedorozumenie, pracovné a spoločenské problémy… ale hriech? To v žiadnom prípade! Hriech akoby prestal pre nich existovať. My však veľmi dobre vieme, že sa nezadržateľne blíži chvíľa, kedy každý z nás, a potom aj všetci spolu, sa objavíme pred Bohom a budeme sa zodpovedať za to, ako sme žili. Tam nepomôže popieranie hriechu, vyhováranie sa na dobu, v ktorej sme žili, alebo ospravedlňovanie sa. Sväté Písmo jasne hovorí: Je hrozné padnúť do rúk živého Boha.

Môžeme povedať, že sme vždy správne slúžili Pánovi sveta a večnosti? Kto z nás sa môže postaviť pred všemohúceho Boha s čistým svedomím? Všetci si zaslúžime Boží hnev a zavrhnutie! Čím môžeme Bohu vynahradiť našu nedôveru, ľahostajnosť, marenie jeho diela a plánu?

A tak situáciu, ktorá je pre nás bezvýchodisková, rieši Boh tým, že nám posiela vlastného Syna. On sa stáva jedným z nás, približuje nám Boha, jeho lásku a milosrdenstvo a privádza nás k tomu, aby sme sa ho nebáli a verili, že je naším Otcom. Ježiš sa stáva naším reprezentantom pred spravodlivým Bohom, on, ktorý prijal na seba všetko zlo, hriechy celého sveta a vyniesol ich na drevo kríža. On je tým Baránkom daným Bohom, obetujúcim sa za celé ľudstvo, za každého z nás. Krásne ho videl prorok Izaiáš: Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení. Obetoval sa, pretože sám chcel… Boh ho za túto obetu odmenil vzkriesením a večným životom. A každý človek, ktorý sa k Božiemu Baránkovi pridá, zriekne sa svojich hriechov a chce žiť podľa Kristovho príkladu, vytvára nové ľudstvo, nové stvorenie a bude obdarený večnou láskou, ktorú Písmo volá Baránkovou svadobnou hostinou.

Teraz snáď lepšie chápeme, čo Cirkev myslí, keď nám pred svätým prijímaním hovorí: Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta, blažení tí, čo sú pozvaní na hostinu Baránkovu. Hovorí, že je tu prítomný Kristus, ktorý nás oslobodil od hriechov, namiesto nás sa obetoval Otcovi a učí nás novému životu s Otcom v jeho kráľovstve.

Niektorí obchodníci majú vo zvyku svojim stálym zákazníkom na koniec roka niečo podarovať. V obchode s potravinami ponúkal obchodník deťom cukríky. K ponúknutým patril aj chlapec, čo prišiel do obchodu, aby si zobral za hrsť cukríkov. Chlapec sa usmial na predavača a poprosil ho, aby mu on nabral. Prečo? spýtal sa predavač chlapca. Pretože máte väčšiu ruku.

Boh nám podáva najväčšiu ruku s množstvom darov, ktoré nám získal Boží Baránok. Prijímam ich? Múdro hospodárim s nimi?