Kontakt
2. veľkonočná nedeľa – rok A
Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život
v jeho mene.
Jn 20, 19- 31
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Všetci veľmi dobre vieme, že najväčší zázrak, ktorý Ježiš urobil, bolo jeho zmŕtvychvstanie. Ono je najsilnejším dôkazom jeho božstva. Lebo ako vieme zo Starého zákona, Boh na prosby prorokov urobil veľa zázrakov, ale aby niekto vlastnou mocou sám seba vzkriesil, to sa nikdy nestalo.
Z toho dôvodu je tak ťažko uveriť zmŕtvychvstaniu Pána, dokonca to bolo nepochopiteľné aj apoštolovi Tomášovi, ktorý napokon spoznáva Krista až z pohľadu na jeho rany. Hoci Tomáš bol svedkom všetkých zázrakov, ktoré Ježiš konal, lipol na ňom celou svojou bytosťou a veril, že je Mesiáš, ale že vstal z mŕtvych, to bolo pre neho ťažko stráviteľné. Nestačilo mu ani presviedčanie ostatných apoštolov, ktorí ho videli.
Tomáš chce dôkazy a sám si dáva podmienku, na základe ktorej uverí. Chce vidieť pred sebou ukrižovaného Pána, do ktorého skladá všetku svoju nádej, lebo len ranený a umučený Kristus je jeho Majstrom. Apoštolov neupodozrieva z klamstva, ale z omylu. Áno, možno sa stalo, že videli aj počuli Pána, ale nezjavil sa im iba jeho duch? On ho chce vidieť telesného, presne tak, ako to predpovedal, preto hľadá dôkaz v ranách. Nestačí mu ani jednoduché objatie Pána, on chce nahmatať rany, lebo duch rany nemá.
Tak ako Tomáš spoznal Ježiša podľa rán, tak ho spoznávame aj my v jeho mystickom tele – Cirkvi. Ona nám po všetky časy svojej existencie ukazuje rany, podľa ktorých vieme, že je pravá a Kristova. Nech sa pozrieme do ktorejkoľvek časti sveta, všade vidíme rany. Ba dokonca sú miesta, kde by ju najradšej uložili do hrobu a vyhlásili, že kresťanstvo je väzením, kresťania sú pomýlenými ľuďmi, Cirkev je na úpadku a jej dni sú spočítané. Koľkokrát sa to v dejinách opakovalo? Rímski cisári ju zahnali do katakomb a Dioklecián dokonca dal raziť mince na dôkaz, že posledného kresťana utopil v jeho krvi. Lenže Cirkev znova vstáva a slávnostne víťazí r. 313 cisárovým výkrikom: Zvíťazil si, Galilejský!
A víťazí aj dnes, kdekoľvek sa rozpúta proti nej boj. Víťazí aj tam, kde ju olupujú o všetko – o svätyne aj o kňazov, kde ju ponižujú, kde vyhľadávajú na ňu nepodložené škandály, kde ju vysmievajú a pokorujú. Rany, ktoré jej zlomyseľní ľudia zasadzujú, sú rany Kristove, čo vôbec nie je žiadnou hanbou, ale cťou a slávou. Trpí tak, ako trpel jej Zakladateľ. Rany na jej tele sú dôkazom, že je pravá a rýdza, sú dôkazom jej vnútornej sily a zárodkom víťazstva. Veď tak zvíťazil aj Kristus na kríži. Bola to jeho vnútorná sila, nie vonkajšia, ako žiadal jeden z lotrov visiacich vedľa neho. Takto podobne – vnútornou silou – víťazí aj dnes.
Cirkev nemôže byť zranená bez toho, aby neboli zranené jej údy. Rany Krista sú rany na jeho rukách, nohách, boku, teda na jeho údoch. A my sme údmi jeho tajomného tela. Rany, ktoré znášajú kresťania, sú prejavom a dôkazom pravých kresťanov. Patrí sa, aby každý kresťan nosil rany na Kristovom tajomnom tele, nech už sú v akejkoľvek podobe. Pán jasne hovorí: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kde je kríž, tam sú aj rany. Kde niet kríža, tam niet ani rán, ani pravého kresťana, ani svätosti.
Počas vlády komunistickej moci, istý kňaz spomínal: Pre mňa je najväčšou ranou, že už roky nemôžem vykonávať pastoračnú službu. Jeho ruky by nepriatelia najradšej priklincovali, aby nemohli písať a jeho srdce bolo zaliate bôľom, že nemohol tak pracovať, akoby chcel. Ale aj napriek tomu bol znamením zdravého údu na Kristovom tele a pre mnohých, ktorí ho poznali, stal sa svedkom viery a pomohol aj iným prehĺbiť ich vieru.
A čo my? Buďme úprimní, že je nám pri srdci úzko a chvejeme sa, keď už len počúvame o ranách. Najradšej by sme pred nimi utiekli. Lenže to by bolo zlým svedectvom. Veď akoby potom ľudia spoznali, že svoju vieru berieme vážne? Akoby spoznali, že zmŕtvychvstalý Kristus skutočne žije v Cirkvi? Len tomu možno uveriť, kto pre svoju vieru čosi pretrpí a znesie aj dajakú ranu.
Prosme Pána, aby nám dal silu nechvieť sa pri pohľade na jeho rany, ale hlbšie v neho uveriť. A rany na jeho Cirkvi nech nás posilnia, aby sme ešte horlivejšie žili a vydávali o ňom svedectvo.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
