Počas zimy mnohí nadávame na posolené cesty, ale keď je riadna poľadovica, sme v podstate radi, keď sú chodníky a cesty posypané. Vtedy sa cítime bezpečnejšie a je menšie riziko havárie alebo úrazu. Ľudia majú k soli rôzne postoje. Pre jedných je nad zlato, pre iných je najväčším nepriateľom.

Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí učeníkom: Vy ste soľ zeme. A ešte pridáva: Vy ste svetlo sveta. Dobre vieme, že Ježišove slová neboli určené iba učeníkom, ale aj nám. Čo pre nás znamenajú? Ježiš naráža na našu nábožnosť. Možno sa ohradíme, že nábožný človek môže byť aj uzavretý do seba, kráča životom sám, stará sa o vlastnú spásu, verne si plní náboženské povinnosti a nikomu neubližuje. Áno, aj takýto môže byť nábožný človek a my ho máme nechať kráčať jeho cestou. Evanjelium nám však ukazuje iný ideál. A keď ho pretlmočíme do dnešného jazyka, povieme, že ide o kresťana, ktorý sa angažuje. Lebo čo iné má znamenať soľ a svetlo?

Kresťan v dnešnom svete má svoje poslanie, a keď chce vojsť do nebeského kráľovstva, musí splniť uloženú úlohu. Blahoslavenstvá minulej nedele naznačili, že do Božieho kráľovstva vojde človek, ktorý našiel správny postoj k Bohu a očakáva od neho spásu. Na blahoslavenstvá nadväzuje dnešné evanjelium, ktoré definuje tohto človeka, nazýva ho soľou zeme a svetlom sveta.

Čo znamená výraz soľ zeme? Soľou dochucujeme jedlá a naši predkovia ju používali ako konzervant, aby sa jedlo nepokazilo. Práve v tom je pointa porovnania. Bez evanjelia sa svet pokazí. Čo však, keď ani tí, čo by mali svetu prinášať blahozvesť evanjelia, nie sú dobrí? Čaká ich prísny ortieľ, ako soľ, ktorá stratí chuť. Nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali. Z týchto Pánových slov plynie vážne napomenutie: Kresťan, čo nič neznamená pre svet, stráca sa v ničote a nie je súci pre Božie kráľovstvo.

Druhý obraz, ktorý Ježiš použil, je zrozumiteľnejší. Svetlo je na to, aby svietilo, aby ho bolo vidno. A ako my máme byť svetlom? Odpoveď nám dáva dnešné evanjelium: Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach. Naše skutky majú byť svetlom, aby cez ne ľudia spoznali Boha a oslavovali ho. Pozor! Nemajú oslavovať nás, ale majú velebiť Boha! A čo sú dobré skutky? Prorok Izaiáš nám dáva odpoveď: Lám hladnému svoj chlieb, bedárov bez prístrešia zaveď do svojho domu. Ak uvidíš nahého, zaodej ho a pred svojím blížnym sa neskrývaj.

Takýmto spôsobom nám Ježiš predstavuje podmienku vstupu do nebeského kráľovstva a jasne hovorí, že spásu máme očakávať od Boha, pričom ho máme nechať pôsobiť v našom srdci, aby bolo milosrdné. A dobrotu, ktorou sa Boh k nám skláňa, máme ľuďom podávať v našich skutkoch. Je vari ešte potrebné vysvetlenie, čo znamená byť dnes kresťanom? Mnohí rozprávajú o premene sveta, spoločnosti, pomerov a štruktúr. Aj evanjelium hovorí o premene človeka a jeho srdca. Kto môže pochybovať o tom, že svet by sa zmenil, keby sa zmenili srdcia ľudí? Keby sa nám podarilo robiť druhým tak dobre, ako chceme, aby oni robili nám, už zajtra by sme mali lepší svet.

Všetci však vieme, že ľudské srdcia sa menia ťažko a pomaly a môžeme povedať, že u starších ľudí je tento proces zložitejší ako u mladších. Kto nezačal vnútornú premenu ako mladý a nemal srdce pripravené robiť dobro, sotva to dokáže v starobe. A každý, kto sa o to pokúsil a pokúša, nech vytrvá až do konca svojho života.

Chceme byť svetlom sveta a soľou zeme? Alebo sme sa uspokojili s tým, že sme sa narodili v katolíckej rodine, dali nás pokrstiť, cítime sa na svete dobre a nič nepotrebujeme zmeniť?

Stretli ste sa už niekedy s pocitom menejcennosti? Potom viete, ako tento stav ničí človeka. Keď sa nájde niekto, kto dokáže pomôcť a pozbaviť tohto stavu, vari to nie je najlepší priateľ? Taký stav ovládal aj vnútro známeho španielskeho maliara El Greca (1541–1614). Prestal maľovať, uzatvoril sa do seba a izoloval sa od ľudí. Vo svojom dome zatiahol ťažké závesy na oknách, aby svetlo slnka nemohlo vniknúť dnu. A následkom bolo, že aj telo umelca začalo chorľavieť. O tomto stave sa dozvedel jeho priateľ. Čo urobil? Neváhal a hneď ho navštívil. Dlho sa s ním rozprával a priam ho donútil odstrániť závesy, otvoriť okná a vyviedol ho na dvor. A my dnes môžeme obdivovať obrazy, ktoré El Greco potom namaľoval.

Priateľ bol pre maliara soľou a svetlom. Tým skôr si máme uvedomiť my, Pánovi učeníci, že sa nám nesvedčí byť zvetranou soľou ani sliepňajúcou lampou. Svojím životom máme dávať dobrý príklad a ukázať ľuďom opravdivú nábožnosť, ktorá nie je sebecká, ale vidí aj iných a pomáha im dochucovať a osvetľovať ich životy.