Je pravdou, že dnešný človek sa na všetko pozerá s vypočítavosťou a pýta sa: Čo z toho budem mať? Rád prijíma to, z čoho má osoh, ale už má menší alebo žiadny záujem o to, z čoho mu nič „nekvapne“. A možno si podobnú otázku kladieme aj my, keďže už šiestu nedeľu sa spomína a slávi to isté – zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Čo z toho teda budeme mať? Odpoveď nachádzame hneď v prvej veľkonočnej prefácii, ktorú spievame počas svätých omší: On svojou smrťou našu smrť premohol a svojím zmŕtvychvstaním obnovil nám život… Z Ježišovho zmŕtvychvstania máme obnovený život. Čo to znamená?

Práve v tieto dni si pripomíname ukončenie 2. svetovej vojny a príbeh, ktorý sa v tom čase odohral, nám to objasní. Otec odišiel na front, doma nechal manželku a dcéru Aničku. Dlhé mesiace im chýbal, spočiatku aj písaval, ale potom sa odmlčal. Nevedeli, kde je, či žije a manželka vždy prežívala hrôzu, keď videla poštára, lebo sa im doniesli aj také reči, že zahynul. Už ho aj oplakali a ich život sa stal veľmi smutným. Prišiel koniec vojny a všade zavládla veľká radosť. No najväčšia radosť bola v tejto rodine, keď sa im manžel a otec vrátil. Všetci od šťastia plakali a práve vtedy sa im obnovil život. Navonok sa síce nič nezmenilo, ale v hĺbke ich sŕdc sa život obnovil. Anička túto obnovu vyjadrila dvomi krásnymi slovami: Mám otca!

Keď počúvame, že Ježiš nám obnovil život, nehľadajme ho teda vo vonkajších veciach, lebo tie si aj sami môžeme obnoviť. Napríklad: zlepšiť si bývanie novým nábytkom, spríjemniť si dovolenku pobytom pri mori, zjednodušiť si cestovanie kúpou nového auta, dokončiť si školu a získať lukratívnejšiu prácu… Kristus nám obnovil život v jeho vnútornej, hlbokej podstate. Ako? Život ľudského rodu bol zlomený tým, že ľudia nevnímali Boha ako svojho Otca. Hriechom sa od neho odvrátili, stali sa otrokmi hriechu, a ako vieme, otroci nikdy nemali dedičné právo. To sa však zmenilo, keď sa Syn Boží stal človekom a namiesto nás preukázal Otcovi vernosť, poslušnosť a lásku až na smrť na kríži. Boh vzkriesil jeho ľudské telo a oslávil ho pri sebe samom. Týmto skutkom nás vzkriesený a oslávený Kristus priviedol k Bohu a my v ňom máme Otca, ktorý v každom z nás vidí tvár svojho milovaného Syna. Takto nám teda vzkriesený Pán obnovil život.

Možno si povieme: Ale mali by sme to aj dajako cítiť. Je dobré a správne, že sa domáhame tohto šťastia. Lenže ono príde iba vtedy, keď splníme jednu základnú podmienku: žiť obnovený život! Čo to znamená? Napríklad: niekto žije celý rok alebo dlhé roky v smrteľnom hriechu, čím je odvrátený od Boha, nuž ako tento človek môže cítiť šťastie z obnoveného života? Podobá sa človekovi, ktorý nosil zlaté hodinky, bol na ne pyšný, tešil sa z nich, ale napokon ich stratil. Ako sa potom môže tešiť z hodiniek, ktoré nemá? Tu nestačí modlitba alebo omša. Ľudia, ktorí sa hoc aj denne modlia a chodievajú na bohoslužby, nemusia ešte cítiť šťastie z obnoveného života. Všetko sa pre nich môže stať mechanickým a bezduchým, lebo ich srdce je ťažkým hriechom odvrátené od Boha. Sú mu doslova otočení chrbtom, a keďže nechcú vidieť jeho tvár, akú potom môžu mať radosť z viery? Len ten, kto žije obnovený život, pocíti šťastie, ktoré z neho plynie.

Dnešné evanjelium nám dáva návod na to, ako žiť obnovený život. Ježiš hovorí: Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého. Pán vlastne potvrdzuje, že šťastie z obnoveného života pocíti iba ten, kto dodržiava Božie prikázania.

Šťastie z obnoveného života sa nedá cítiť, dokiaľ sme pripútaní k hriechu. Hriech je jedinou prekážkou medzi nami a Bohom. Svätý Maximín z Trevíra napísal: Hriešnik nikdy nesmie stratiť nádej, lebo keď lotor na kríži si zaslúžil raj, prečo by si nezaslúžil milosť kresťan?

Povzbudení slovami svätého Maximína otvorme sa s dôverou vzkriesenému Kristovi, aby sme mali osoh z jeho zmŕtvychvstania – obnovený život. A ak nám k nemu bráni smrteľný hriech, vedzme, že spovednica je tým miestom, kde sa dá táto prekážka odstrániť.