Poznáme z histórie koľko zla, sĺz a utrpenia spôsobil zákon pomsty: Oko za oko a zub za zub. Ľudia si navzá¬jom vylupovali oči a vyrážali zuby, takže niekedy nezmyselné vraždenia ani nemali konca. Keďže tento zákon v ľudskom spoločenstve vôbec nebol osožný, Ježiš ho zrušil a miesto zákona pomsty nám dal zákon lásky.

Lenže podľa dnešného evanjelia nestačí, keď milujeme iba tých, ktorí nás milujú, lebo to robia aj pohania. Ježiš ide ďalej a prikazuje nám milovať aj tých, ktorí sú nám nepríjemní, nepriateľskí, odporní, tvrdohlaví, zákerní a namyslení. Tu sa stáva prikázanie lásky k blížnemu veľmi ťažkým a my sa pýtame, ako ho splniť?

Pozrite, ako to dokázala istá mladá žena, ktorá mala múdreho duchovného otca v starom pátrovi františkánovi. Hovorí: Môj sused je síce odporný, ale ja sa snažím aj v ňom milovať Boha, lebo Boh si niekedy vezme na seba podobu človeka, ktorý je nám nepríjemný preto, aby nám dal príležitosť k hrdinstvu v láske. Keď ho stretnem na chodbe, hneď si v duchu poviem, že budem k nemu dobrá, láskavá a úctivá, aby som tak slúžila Bohu. Moja služba Bohu je vtedy záslužnejšia, než keby som sa stretla s blížnym, ktorý je milý a príjemný. Milujem akéhokoľvek človeka, lebo je Boží a Boh chce, aby som si ho uctila v akomkoľvek človekovi.

Mladá žena nádherne vystihuje kresťanskú náuku o láske k blížnemu a hlavne o láske k blížnemu, ktorý nám je nepríjemný. Takáto rada je dobrá aj pre nás a bolo by dobre, keby nás napadla pri stretnutí s nepríjemným človekom. Lenže opak býva pravdou. Keď stretneme takého človeka, stávame aj my nepríjemnými, agresívnymi, vulgárnymi. Psychológovia vravia, že v normálnych situáciách máme dosť nápadov a fantázie, ako ich riešiť, ale v situáciách, ktoré sú poznačené duševným napnutím alebo konfliktami, silno sa zúži horizont našich nápadov a naše agresie úplne zablokujú všetko naše nápadité myslenie, takže v takejto situácii nám nemôže napadnúť naša krásna kresťan¬ská náuka. Vtedy je iba jediná pomoc, že nám pomôže niekto z blížnych, ktorý nás miluje.

Teológ Arens v jednej zo svojich kázní hovorí tento príbeh: V jednej rodine prišlo k ťažkej zvade. Rodičia sa veľmi hádali, búchali so všetkým, čo bolo po ruke, hádzali po sebe predmety, ktoré im prišli pod ruku, pričom deti to s hrôzou sledovali. 12-ročná dcéra vyšla nepozorovane na ulicu, vošla do telefónnej búdky a vytočila otcovo číslo. Keď to zdvihol, zmeneným hlasom povedala: Dobrý deň. Tu je redakcia časopisu Nová rodina. Robíme prieskum a respondentom kladieme otázku: Milujete svoju manželku? Zarazený otec povedal: Samozrejme, že ju milujem. Obrátil sa na manželku a podal jej telefón. Zmeneným hlasom sa zopakovala tá istá otázka. Lenže matka spoznala hlas dcéry. Veď ktorá matka by nepoznala hlas svojho dieťaťa. So slzami v očiach odpovedala: Samozrejme, že ho milujem. Dievča sa poďakovalo a položilo telefón. Otec si z hĺbky vydýchol a povedal: Mám takú chuť na kávu. Miláčik, môžeš ju urobiť? Pomoc dievčaťa, ktoré miluje rodičov, úplne zmenila situáciu.

Možno si vzdychneme: Aj my by sme potrebovali pomoc v ťažkých situáciách so svojimi blížnymi. Ale predsa my máme takého pomocníka! Pána Ježiša! On nás miluje a neviditeľne žije medzi nami. A keď sme v ťažkej situácii s blížnym, prihovára sa nám: Miluješ tohto človeka, s ktorým máš teraz dočinenia alebo zlyhávaš? Ja ti ponúkam svoju lásku, Božiu lásku, otvor sa pre mňa a prijmi ju. Vtedy je z našej strany potrebné iba jedno, aby sme sa celkom otvorili pre Ježišovu lásku. Lebo nejestvuje taká ťažká situácia, ktorú by sme s Ježišovou pomocou nevyriešili, neexistuje taký konflikt, ktorý by sme s Ježišovou lásku neutíšili a neexistuje taký odporný človek, ktorého by sme s Ježišovou láskou nedokázali milovať.

Máme veľa krásnych príkladov, ako zo srdca dokázali ľudia odpustiť aj najťažšie zločiny, napríklad, vrahom svojich najbližších. Dokázali to s Ježišovou pomocou. To bola jeho láska, lebo ľudsky nie je možné milovať takého človeka a odpustiť mu. Iba Ježišova láska vie pomôcť v takejto situácii. O to sa máme usilovať aj my, v našich medziľudských vzťahoch. Odpúšťať, lebo nám to káže Ježiš, lebo nám to radí Ježiš, pretože nás miluje a záleží mu na nás. Aby nám to išlo ľahšie, skúsme dnes pri pozdvihovaní Tela a Krvi Kristovej, kedy zvykneme skloniť hlavu, neurobiť to, ale priamo sa pozerať na Ježiša prítomného v Eucharistii. Povedzme mu potichučky tento trojnásobný vzdych: Ježiš, Láska; Ježiš, Láska; Ježiš, Láska! A keď si kňaz pokľakne pred Ježišom, my vtedy hlboko ukloňme hlavu. Keď sa to naučíme robiť pri každej svätej omši, tak do hĺbky našej duše prenikne táto pravda, že Ježiš je Láska a on nám prikázal lásku, daruje nám ju a pomáha nám milovať našich blížnych. Toto presvedčenie sa nám vtlačí tak hlboko do duše, že Ježiš nám temer zázračne pomôže pri každej nepríjemnosti, ktorá by nám hrozila s blížnymi.

Zrieknime sa zákona pomsty a nechajme sa získať Pánom Ježišom pre zákon lásky, lebo jedine s jeho láskou bude náš život krásny a šťastný.