8. nedeľa „cez rok“ – rok A
Ježiš povedal svojim učeníkom: Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone. Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: „Čo budeme jesť?“ alebo: „Čo budeme piť?“ alebo: „Čo si oblečieme?“! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.
Mt 6, 24- 34
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Iste by sme vedeli dlho rozprávať, koľko máme starostí a problémov. Niekedy nám dokonca tak prerastú
cez hlavu, že nám nedajú spávať a upadáme do stresu, ktorý nás privádza až k lekárovi. Pritom Ježišove slová z evanjelia nám možno znejú až nepravdepodobne: Nebuďte ustarostení a nehovorte: „Čo budeme jesť?“ alebo: „Čo budeme piť?“ alebo: „Čo si oblečieme?“! Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Nebuďte ustarostení o zajtrajšok… Ježiš nás nabáda, aby sme dôverovali v Božiu prozreteľnosť.
Naša dôvera má vychádzať z našej viery v Božiu existenciu a lásku, ale aj z osobného presvedčenia, že nie sme sami, odkázaní na svoje schopnosti, ale nad všetkým je Božia prozreteľnosť. Viera v túto prozreteľnosť je obrovskou silou a istotou v problémoch a ťažkostiach.
Napriek tomu sme v prvom čítaní počuli bolestné slová náreku: Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol… Dlhé storočia, ktoré uplynuli od čias starozákonných prorokov, neodstránili zo slovníka ľudí trpkú výčitku. Občas ju doslovne počujeme aj dnes a v každom prípade znie ako sťažnosť človeka na Boha, ktorý nevypočul naše prosby. Už roky sa modlím za obrátenie syna, aby som bol zdravý, aby sa mi zachránil manžel a napriek tomu zomrel… Ako môžem veriť, že Boh sa o nás stará? Ako môžem veriť v jeho lásku, keď si ma ani nevšíma?
Ľudská bolesť sa v žiadnom prípade nevyhýba veriacemu kresťanovi, je ustavičným skúšobným kameňom viery a vernosti Bohu. Možno práve niekto z nás v tejto chvíli prechádza touto skúškou a v hĺbke srdca sa pýta: Zabudol na mňa Boh? Ale práve tieto skúšky sú pre nás veľkou školou. Boh má moc mi pomôcť, on chce moje dobro, ale predsa je tu pomyselná križovatka, na ktorej sa prelínajú moje a Božie plány.
Vysvetlime si to na príklade: Ste chorí a lieky, ktoré vám predpisuje lekár, nezaberajú. Dozvie sa to váš priateľ, ktorý vám ponúkne iné lieky, ktoré on užíval na tú istú chorobu. Vy ich skúsite a po dlhej dobe sa cítite lepšie. Zájdete k svojmu lekárovi a poviete mu o iných liekoch a prosíte ho, aby vám ich predpísal. On to však odmietne a pokúsi sa vám vysvetliť dôvody, prečo vám tie lieky nepredpísal. Napríklad vám povie, že lieky sú silné a vaše srdce je slabé, takže dlhodobé užívanie lieku, by vám mohlo ublížiť. Liek síce na jednej strane trocha pomohol, ale na druhej strane mohol uškodiť.
Tento príklad nám môže mnoho objasniť z toho, prečo Boh, ktorý nás miluje a chce naše dobro, nevypočuje každú našu modlitbu v takej forme, ako by sme si to my žiadali. Niekedy sa nám zdá, že chceme Bohu ustavične radiť, čo má robiť, a ako to má robiť, čím ho vlastne nepovažujeme za všemohúceho, ale iba za plniteľa našich želaní. Sami iste doznáme, že takýto obraz našej viery by nebol dobrý.
Pán Ježiš jasne povedal: Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Miesto slova toto, môžeme použiť slovo čo, a potom by Pánova veta znela: Váš nebeský Otec predsa vie, že čo všetko potrebujete. Prosme v modlitbách na úmysel, aby sme porozumeli Božím plánom. Vždy si uvedomujme Božiu blízkosť, s vedomím, že o nás vie a má prehľad, čo potrebujeme. Ježiš to jasne povedal: Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.
Hľadajme najprv Božie kráľovstvo, lebo ono je najdôležitejšie, dôverujme v Božiu spravodlivosť a ostatné nám Boh pridá: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú nám dá do lona…