Kontakt
15. nedeľa „cez rok“ – rok A
V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu. Hovoril im veľa v podobenstvách: „Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich. Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli. Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva!“ Tu pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: „Prečo im hovoríš v podo¬benstvách?“ On im odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. Im hovorím v podoben¬stvách, lebo hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu. Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo: „Budete počúvať; a nepochopíte, budete hľadieť; a neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohoto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich nemohol uzdraviť.“ Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú. Veru, hovorím vám: Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli. Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi: Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty. U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne. U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku. A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jednostonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.“
Mt 13, 1- 23
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Stáva sa módou, že ľudia žijúci v meste, túžia po kúsku záhradky a sú šťastní, keď ju vlastnia. Vo voľných chvíľach môžu žiť v prírode a s prírodou. Keby však záhradkári na jar zasiali mrkvu, petržlen, cibuľu, hrach, fazuľu… a viac sa o to nestarali, aká by bola úroda? Keby do záhradky prišli raz za dva mesiace, čo by videli? Samú burinu, len sem-tam nejakú rastlinku, ktorá by zápasila o kúsok miesta. Každý dobre vie, že nestačí iba zasiať, ale o zasiate sa treba po celý rok starať.
V evanjeliu nám dnes Pán Ježiš rozprával o Božej roli, na ktorej sme my rastlinkami. Podal štyri obrazy osudov zrna zasiateho do rôznorodej pôdy. Tie štyri obrazy, to sú i dispozície spolupráce alebo prekážok kresťanov dnešného sveta. Poukazuje na zdroje nevery alebo rastu Božieho kráľovstva u jednotlivcov i celých spoločností.
Prvý typ pôdy – slovo Božie sa stretáva s tvrdosťou srdca poslucháčov a padlo vedľa cesty. To sú tí, ktorí nemajú pre Božie slovo miesto. Snáď sedíme v kostole na takom mieste, aby sme dobre počuli, čo sa tu hovorí, možno aj doma si niečo prečítame, ale nás sa to netýka. Slovo Božie sa od nás odráža, padá na kraj cesty a diabol sa už postará, aby bolo pošliapané.
Druhý typ – skalnatá pôda, ktorú predstavujú nestáli poslucháči. Pre Božie slovo majú miesto, zachytí sa ich, dokonca ho nechajú aj rásť, ale potom narazí na tvrdú skalu ich života. Životná realita pretne korene Božej vlády nad nimi. Títo ľudia si povedia: Ach, aké je krásne počúvať v kostole Božie slovo, ale kto dokáže podľa neho žiť? Ono sa už nehodí do každodenného života a je vhodné iba do kostola.
Tretím typom je tŕnie – starosti a vášne. Do tejto skupiny patria tí, ktorí vo svojom srdci dajú trocha pôdy nielen Božiemu slovu, ale aj tŕniu a bodľačiu. Tŕnie a plané šípy majú síce pekné kvietky, ktoré často viac milujeme ako zrno, ktoré nám dáva chlieb. Chceme prežiť svoj život čo najkrajšie, najbohatšie, a preto si nevieme nič odoprieť. Je to náklonnosť k hmotným veciam, ale je to aj náklonnosť v našom vnútri: žiadostivosť očí, žiadostivosť tela a pýcha života.
Štvrtým typom je dobrá, úrodná pôda. Dal by Boh, aby aj naše srdcia boli také! Vtedy Božie slovo padlo do duše pripravenej, hlbokej aj snaživej a milosť Božia v nej vykoná svoje dielo. U takého človeka sa slovo premení v čin, nasledujú skutky, so skutkami sú spojene zásluhy a so zásluhami príde odmena – večný život.
Slovo Božie má podobný osud ako obilné zrno. Nie každé vzíde. Počuli sme aj o niektorých príčinách neúspechu Božieho slova. Jestvuje však aj mnoho ďalších príčin, prečo sa človek dištancuje od viery: zlá výchova v rodine, kde sa viera neprežívala, ponechanie dospievajúceho človeka bez duchovného vedenia, tvrdenie, že Cirkev sklamala, bola proti pokroku, pohoršlivý príklad kňazov alebo veriacich…
Dnes sa o všetkom robia štatistiky. Aj o náboženstve. Údaje z mnohých krajín hovoria, že na cirkevnom živote sa zúčastňuje 15–20 percent katolíkov, že zo štyroch prvoprijímajúcich detí iba jedno vytrvá a pristupuje k sviatostiam aj ako dvadsaťročné, že veľa ľudí vystupuje z Cirkvi. Povieme si, že počet a číslice nie sú dôležité a že Ježiš nebol nikdy milovníkom veľkých čísiel. Je to pravda, ale nedotýkajú sa tieto čísla aj nás – mojej rodiny, môjho príbuzenstva, možno mňa samého?
Chlapec dostal pod stromček stavebnicu lietadla a prvé, čo po otvorení uvidel, bol návod s postupnosťou krokov. Dal ho nabok, pretože model sa mu zdal jednoduchý a v mysli presne vedel, ako ho poskladať. Keď zlepil niekoľko kúskov dokopy, uvedomil si, že zabudol na jednu dôležitú vec – vložiť pilota do kokpitu. Lep zaschol a nedalo sa už nič robiť.
Na pôdu ľudských sŕdc sa neustále vysieva Božie slovo. Vysieva sa aj do nášho, môjho srdca. Nedovoľme, aby pôda nášho srdca tak stvrdla, že Božie slovo by v ňom nenašlo miesto.
Pouvažujme v dnešnú nedeľu nad tým, akou pôdou pre Božie slovo je moje srdce.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
