Aj veľké veci, ak sa s nimi denne stretávame, nám zovšednejú. V televízii, napríklad, vidíme cirkusové výkony, ktoré sú skutočne prvotriedne. Až sa nám zastaví dych, keď hľadíme na riskantné výkony artistov, a keď sa skončia, uvoľnene si vydýchneme. Ale keď vidíme takéto veci viac ráz, už sa pri nich nevzrušujeme. Stanú sa nám všednými a berieme ich ako samozrejmú vec.

Apoštoli boli každý deň s Ježišom, počúvali jeho slová, videli jeho skutky, obdivovali jeho činy, zázraky, ale časom si na ne zvykli. Potrebovali zážitok, ktorý by ich vyviedol zo zvyčajného kolobehu života. Potrebovali posilnenie do tmavých chvíľ, ktoré mali prežiť pri Pánovom umučení. Preto ich Pán vyviedol do samoty, na horu, ďaleko od ľudí a od všedného života. Tam sa im v tichu noci ukázal oslávený. Záclona sa na chvíľu odhrnula a apoštoli uzreli čistý jas a krásu Pána. Videli čosi z jeho vnútornej podstaty, skryté božstvo prežiarilo jeho všednú ľudskú podobu. Uzreli pri ňom Mojžiša a Eliáša, dve najväčšie postavy Starého zákona. Podľa starozákonnej viery sa títo ukážu, keď sa začnú posledné časy. Apoštolom sa potvrdilo, že nastali posledné časy a že Ježiš je očakávaný Mesiáš. Hľadeli na veľkú súvislosť medzi Starým zákonom a Ježišom, v ktorom sa splnili a zavŕšili starozákonné očakávania. Boží hlas zaznel ako kedysi sa Sinaji. V tejto veľkej chvíli Boh svedčí o svojom Synovi: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie. Apoštoli dlho vychutnávali šťastie na hore a Peter si spomína na tú udalosť v druhom liste krátko pred svojou smrťou: Sami sme boli očitými svedkami jeho velebnosti.

Aj nám sa treba vymaniť z každodennej všednosti života, nájsť si chvíľu ticha a posilniť sa do ďalšieho života. Takou chvíľou ticha v našom živote je nedeľná svätá omša. Sem prichádzame, aby sme sa vytrhli z ruchu každodenného života. Sami hovorievate, že tu si najlepšie odpočiniete. Je to naozaj odpočinok, lebo sme v blízkosti nášho brata, ktorý tu opakuje, akoby pred našimi očami, svoju lásku na kríži, nad ktorú nieto väčšej na svete. V blízkosti takej krásnej lásky sa dobre odpočíva, ale z nej sa aj dobre načiera. Je to celkom tak, ako keď pútnik unavený dlhou cestou a horúčavou príde do lesného zátišia k prameňu. Krátky odpočinok a osvieženie obnoví jeho sily, občerství ho, a potom sa vládze vydať na ďalšiu púť. To je význam svätej omše pre náš život. Niektorí ľudia, čo nechodia na omšu, tak trochu s iróniou vravievajú: Keby tam niečo rozdávali, chodil by som aj ja, napríklad na pohár piva…

My vieme, že tu dostávate oveľa viac. Rímski cisári prenasledovali kresťanov, zakázali im zhromažďovať sa na svätú omšu a koho chytili, toho to stálo život. Preto sa kresťania schádzali v noci, v podzemných katakombách a tam spolu slávili Eucharistiu. Z ich strany to bola naozaj obeta, veď obetovali pohodlie, spánok a veľa ráz aj svoj život. Či by to niekto urobil za jedno pivo?

Počas francúzskej revolúcie sa pozatvárali kostoly a zakázali slúžiť omšu, ale kresťania sa aj tak potajomky schádzali na skrytých miestach. Na pobreží prišli na zvláštny nápad. Keď prišla polnoc, nasadli do člnov a vyviezli sa na otvorené more a kde bolo vidieť v diaľke matné svetielko, tam na loďke čakal na nich kňaz. Priblížili sa k nemu, obklopili ho zo všetkých strán, kňaz sa obliekol do omšového rúcha a pri mihotavom svetle slúžil na lodi svätú omšu. Po jej skončení sa s požehnaním vracali do svojich domovov. Či by to boli robili za nejakú lacnú odmenu?

Svätá omša nám dáva omnoho viac. Je pre nás ako premenenie Pána pre apoštolov. Pri nej odpočívame v tieni Ježišovej lásky, osviežujeme sa jeho slovom, modlitbou, spevom a mnohí aj svätým prijímaním. Potom odpočinutí a osviežení na duchu, odchádzame s jeho požehnaním do každodenného života, aby sme ho bohumilo prežívali.