25. nedeľa „cez rok“ – rok A
Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: „Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.“ A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: „Čo tu nečinne stojíte celý deň?“ Vraveli mu: „Nik nás nenajal.“ Povedal im: „Choďte aj vy do mojej vinice!“ Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: „Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!“ Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: „Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.“ Ale on jednému z nich odpovedal: „Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý? Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“
Mt 20, 1- 16
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Vo všeobecnosti delíme ľudí na dobrých a zlých. Dobrí sú nám sympatickí, máme ich radi a cítime sa príjemne v ich prítomnosti. Niektorí ľudia vynikajú až takou dobrotou, že je nám to čudné. Na svoju dobrotu však niekedy aj doplácajú, keď sa im iní posmievajú alebo ich šikanujú a zneužívajú. Nehodia sa do dnešného sveta, ktorý je nasiaknutý zhonom, podvodmi, krádežami či nezákonným obohacovaním sa. A keď do takéhoto sveta vstúpi niekto, kto je iný, je akýmsi výkričníkom, tak v ňom zavadzia a ostatní by sa ho najradšej zbavili.
Láskou, dobrotou, obetavosťou vynikal aj Ježiš, čo však mnohí nechápali. Dokonca sa našli aj členovia jeho rodiny, ktorí ho prehlásili za pomäteného alebo posadnutého diablom. Mnohí mu neverili a jeho slová považovali za tvrdú reč, ktorá sa nedá počúvať, preto od neho odišli. Ježiša to ale neodradilo. On ďalej plnil svoje poslanie a predstavoval svetu vlastnosti Boha, svojho Otca.
Kvôli tomu vyrozprával aj dnešné podobenstvo, v ktorom vyzdvihol Božiu dobrotu a spravodlivosť. Poslucháčom predstavil hospodára, ktorý potreboval do svojej vinice robotníkov. Päťkrát vyšiel do ulíc, aby ich najal. Bolo to na úsvite, o deviatej, dvanástej, pätnástej a sedemnástej hodine. Vždy sa mu podarilo nejakých získať a so všetkými sa zjednal na mzde jedného denára. Všetci s tým súhlasili a šli pracovať. Čoskoro však zabudli na to, ako sa s hospodárom zjednali, lebo keď nastal večer a on začal vyplácať mzdu, tí čo robili od skorého rána čakali, že dostanú viac, ale nedostali. Všetci dostali takú odmenu, s akou vopred súhlasili. A keď sa ktosi proti tomu ozval, hospodár mu povedal: Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?
My sme iste pochopili, že v podobenstve je hospodárom Boh, ktorý sa javí ako spravodlivý a dobrý. Robotníkmi vo vinici sme my. Vzťah hospodára k robotníkom z podobenstva sa vzťahuje aj na nás. Veď len doznajme, že tí, čo pracovali od skorého rána a zjednali sa na denár, aj ho dostali, čím sa prejavuje hospodárova spravodlivosť. Tí, čo pracovali od sedemnástej hodiny si denár nezaslúžili, ale hospodár im ho aj tak dal, čím vyniká jeho dobrota. Vo vinici je rozličná práca, ťažšia aj ľahšia a všimnime si, že hospodár všetkých odmeňuje rovnako. Nuž a teraz si túto skutočnosť prenesme do svojho života.
Niekto žije statočným kresťanským životom, modlí sa celý život, pristupuje k sviatostiam a po smrti získa nebo. Boh ho za dobrý život odmení, čím sa prejaví jeho spravodlivosť. Niekto naopak, prežije život zle, upadá do tých najťažších hriechov, ale popri tom v hodine smrti sa zmieri s Bohom a získa nebo. Za zbabraný život si ho nezaslúži, ale za ľútosť v posledných chvíľach života Boh mu ho dá, čím vyniká jeho dobrota. Dokonca Boh nepozerá ani na to, či v jeho vinici robíme vznešenú alebo podradnejšiu prácu, pre získanie odmeny je však treba pracovať čestne. Toto konštatovanie sa týka tak pápeža, ako aj prvoprijímajúceho dieťaťa.
Aký záver pre nás plynie z Ježišovho podobenstva?
Nikdy sa nespoliehajme na poslednú hodinu, lebo je to veľká milosť, komu ju Boh dožičí. Snažme sa celý život poctivo a čestne pracovať na spáse svojej duše, ale aj na spáse duší našich blížnych. Vtedy budeme milí Bohu. Mnoho ľudí tvrdí, že až zostarnú, budú sa modliť, chodiť do kostola, pristupovať k sviatostiam… Môže im však niekto zaručiť, že sa dožijú staroby? A ak áno, budú vládať praktizovať svoju vieru?
Stará legenda hovorí, ako istý človek mal veľkú záhradu plnú stromov a kvetov. Na stromoch hniezdilo veľa vtákov, ktorí krásne spievali. Do záhrady najradšej chodili deti a sa tam hrávali. Lenže majiteľ jedného dňa si povedal, že veru nepotrebuje v záhrade počúvať detský krik, a preto ju dal ohradiť vysokým plotom. Vtedy sa však stala chyba, lebo záhrada sa zmenila na mŕtvu púšť. Kvety nepočuli detský smiech, a preto prestali kvitnúť, na stromoch zvädlo lístie, vtáci odleteli. Potom nastala krutá zima, silno mrzlo, napadlo veľa snehu, ale jar sa do záhrady už nevrátila, hoci ju muž netrpezlivo čakal. Nevedel, čo robiť, až napokon u niekto poradil, aby zrúcal múr. Keď to urobil a deti videli, čo sa stalo, vbehli do záhrady a všetko sa opäť vrátilo k životu: kvety, stromy aj vtáky. A aké poučenie plynie z legendy pre nás? Buďme aj my jeden voči druhému dobrí, lebo Boh je dobrý k nám!
Všetci pracujeme v Pánovej vinici. Snažme sa, aby naša práca bola dobrá, čestná, poctivá, zodpovedná... a budeme patriť medzi dobrých ľudí.
Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé. Práve v tejto chvíli nás Pán opäť najal. Ak máme záujem o denár večného života, nestojme nečinne, ale dajme sa do práce.