Kontakt
28. nedeľa „cez rok“ – rok A
Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. Znova poslal iných sluhov s odkazom: „Povedzte pozvaným: Hostinu som už pri chystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!“ Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili. Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. Potom povedal svojim sluhom: „Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.“ Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: „Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?“ On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: „Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte, ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami. Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.““
Mt 22, 1- 14
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Pre každú rodinu je svadba veľkou udalosťou, čímsi nezvyčajným, mimoriadnou slávnosťou. Na svadobnú hostinu sa všetci pozvaní tešia, veď sa zíde rodina, oživnú a utužia sa rodinné zväzky.
Nebolo tomu inak ani pred 2000 rokmi, keď Pán vyučoval Izraelitov na Palestínskych nivách. Preto vybral obraz svadobnej hostiny, ako obraz Božieho kráľovstva. Na prvý pohľad je tu zbytočný komentár, ale predsa si len všimnime jedno slovíčko, že pozvaní nechceli prísť. Kdesi sa nám stráca logická niť. Svadba, veselie, radosť, dobré jedlo a pitie, stretnutie s milými ľuďmi a odmietnutie… Všetko príjemné odmietli pre zisk z poľa alebo obchodu.
Čo chcel Ježiš týmto podobenstvom vysvetliť a povedať nám?
Dobre vieme, že sme pozvaní k nemu, do jeho kráľovstva. A nielen my, ale všetci ľudia bez rozdielu. A nás môže zaujímať spôsob tohto pozvania. Je to pútač, reklama, bilboard? Odpoveď sa nám možno bude zdať zvláštna, ale nemá to byť vari pravdivý kresťanský život? Veď čo je nad to?
Opäť niekto môže namietať, že keď nás, veriacich, je také množstvo, môžu byť vari aj neveriaci? Lenže keď vidíme plagát, ktorý je doškriabaný, nečitateľný, vyblednutý, môže azda niekoho osloviť? Podobne, keď kresťan nežije kresťansky, môže niekoho pritiahnuť k viere, k Bohu? Či ho skôr neznechutí a neodpudí?
Možno niekto zneistie či naozaj žije svoju vieru. Vysvetlenie si požičajme z úst mladého bratislavského učňa, ktorý hovorí: Kresťan, ktorý by si zamenil akýsi svoj preukaz totožnosti kresťana s neveriacim a pritom iní ľudia by to ani nespozorovali, nebol by dobrým kresťanom. Život kresťanov, a my dodajme – katolíkov, má byť pozvánkou, pútačom, reklamou do Ježišovho kráľovstva.
Povieme si, že predsa sa snažíme, koľko vládzeme. A je to zrejmé, veď už len účasť na tejto svätej omši je prejavom živej viery, čo je čosi veľmi cenné. Ale aj tak si nemôžeme nevšimnúť, že dalo by sa čo-to skrášliť v našom osobnom živote, aby ešte viac priťahoval.
Jánovi Vianneymu, farárovi z Arsu, sa sťažovala pútnička: U vás v Arse duchovný život priam cítiť na každom kroku, ale u nás? Vianney nedal žene dohovoriť a pýtal sa: A vy si plníte svoje náboženské povinnosti? Pristupujete ku sviatostiam? Žena sa priznala, že nie, veď čo by o nej povedali, keby sa zmenila. A svätec pokračoval: Začnite od seba. Nevšímajte si reči a poznámky ani doma, ani na ulici. Žite, ako káže Boh a učí Cirkev. Po čase, keď sa žena opäť stretla s arským farárom, nadšene hovorí: Ďakujem vám. Ale bolo to ťažké. Držala som sa vašej rady. Nikomu som nič nehovorila, nepresviedčala som, ale snažila som sa plniť Božie aj cirkevné príkazy. Najprv sa začala meniť moja rodina, a potom aj iní z môjho okolia. Dnes aj u nás je farský život krajší.
O čo máme prosiť? Čo povieme Bohu a ľuďom?
Najprv povedzme ľuďom: Bratia a sestry, odpustite nám, že nie sme takí, akí by sme mali byť. Že nie sme svätí kňazi, horliví laici, opravdiví kresťania. A ty, Bože, pomôž nám nájsť tvoju podobu v nás.
Kiežby nás aj dnešné Božie slovo povzbudilo byť príťažlivejšou pozvánkou do Ježišovho kráľovstva, krajším a dokonalejším svedectvom kresťana, ktorý chce prísť ku svojmu istému, pravdivému, večnému a radostnému stolovaniu na nebeskej svadobnej hostine.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
