Všetci obdivujeme diela starých majstrov – sochárov, maliarov, architektov a túžime sa o nich aj niečo dozvedieť. A tak zoberieme do rúk patričnú literatúru alebo surfujeme po internete. Teší nás, keď z niektorej časti diela vykúka autorov podpis alebo dokonca portrét, lebo boli aj takí umelci, ktorí ho ukryli do kompozície.

Dnes oslavujeme najväčšieho zo všetkých majstrov, ktorý nenechal svoj podpis vtisnutý vo večnom ľade na osemtisícových štítoch, ani v hĺbke podzemných komôr či oceánov. Jeho dielo nie je iba znázornený moment zo života, ale on je samotný život, on je samotný svet. Dnes oslavujeme tajomstvo nášho Stvoriteľa, ktorého Trojjedinosť síce nedokážeme pochopiť, ale ju môžeme obdivovať, lebo na čosi také ľudským rozumom, úsudkom ani logikou by sme nikdy neprišli. Tajomstvo nám vyjavil sám Boží Syn a hoci je nášmu rozumu vzdialené, priblížil ho nášmu srdcu. Boha na zemi nemôžeme dokonale poznať, ale ho môžeme veľmi milovať. Prišli by sme napríklad naším rozumom na to, že obyčajné denné svetlo sa skladá z prekrásnych farieb? Keď samotná, neopakovateľná a nenapodobiteľná príroda nás privádza do údivu, o koľko viac musíme obdivovať Majstra takého diela?

Boh je veľkým tajomstvom. V procese poznávania platí zákon, že čím viac sa človek zaoberá poznávaním dajakého predmetu, čím bližšie spoznáva blízkosť nejakého človeka, tým väčším tajomstvom sa mu javí. Veď kto môže povedať, že dokonale pozná svojho priateľa, manžela, manželku alebo hocikoho iného? Boh však vložil svoju podobu do kompozície sveta. Človeka stvoril na svoj obraz a naša duša vlastní tie isté fakulty, aké má aj Boh – rozum a slobodnú vôľu. Keď teda my, ľudia, stojíme najbližšie k nášmu Stvoriteľovi, pokúsme sa aspoň hmlisto priblížiť k Trojjedinému tajomstvu.

V Písme čítame: A Slovo sa Telom stalo… Znamená to, že Slovo Otca, ktorého nikto nikdy nevidel, oblieklo sa do tela a prišlo medzi nás, aby sme ho poznali, aby nás učil a vykúpil. Aj my, ľudia, spočiatku máme myšlienku, o ktorej nikto nevie, ale keď ju oblečieme do slova, do hlasu, tak sa o nej dozvedia aj iní. Boh, vo svojej všemohúcnosti, nielen do slova a hlasu vedel obliecť svoju myšlienku, ale obliekol ju aj do tela. Medzi nami existuje láska, ktorá nie je iba obyčajným pojmom, ale realitou, ktorú fyzicky cítime, je to akési veľmi jemné vlnenie, ktoré sa príjemne alebo nepríjemne odráža. Láska medzi Otcom a Synom je taká dokonalá, že sa zjavuje vo viditeľnej podobe, buď ako holubica, alebo ohnivé jazyky, alebo silný víchor.

Pekným momentom vo Svätom písme je krst Pána, kedy naraz všetky tri Božské osoby vnímame svojimi zmyslami. Evanjelista Matúš o tom podáva správu: Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho. A z neba zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie. Toto svedectvo znamená, že Otca počujeme, Syna vidíme a Duch sa zjavuje v podobe holubice. Boh je natoľko dokonalý, že ho môžeme rozobrať na čiastky, ale pritom tri Božské osoby vytvárajú jedného Trojjediného Boha.

Profesor na konzervatóriu dal za úlohu študentom herectva, vrúcne objať svojho otca, keď prídu domov na víkend. To nemôžem, bránil sa jeden. To by bola jeho smrť. Ale môj otec vie, že ho mám rád, hovoril druhý študent. Aspoň to budeš mať jednoduché, poznamenal profesor. Nič ti nebráni to urobiť. V pondelok sa stretli a rozprávali si o tom, čo zažili. Môj otec sa rozplakal, povedal jeden. A ďalší povedal: Je to zvláštne. Môj otec mi poďakoval.

Keď vieme pochopiť reakciu otca, ktorý dal synovi prirodzený život a bol mu vďačný za prejav lásky, o čo viac lásky, milostí a darov môžeme očakávať od Najsvätejšej Trojice, keď vieme, že Boh je láska a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.

Dnešná doba, hoci je pokroková, pretechnizovaná a premodernizovaná, predsa má zmysel pre mystiku. Preto neotáľajme vo falošnej hanblivosti, ale plnými dúškami obdivujme Trojjediného Stvoriteľa. Veď on neposlal Syna na svet, aby ho odsúdil, ale sa skrze neho zachránil. Často oslavujme Najsvätejšiu Trojicu či už modlitbou Sláva Otcu alebo zbožným prežehnávaním sa.