Väčšina z nás už roky liturgicky oslavuje Turíce. Čo sa nám vynorí v mysli, keď počujeme rozprávať o Duchu Svätom? Holubica? Oheň? Víchor? Alebo to, čo sme sa učili na náboženstve, že je tretia Božská Osoba?

Pozrime, čo nám hovoria o Božom Duchu Skutky apoštolov: Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.

Z tejto biblickej udalosti sme spoznali, že Duch Svätý je predovšetkým Duch premeny. A každý, kto sa modlí: Príď, Duchu Svätý…, ten prosí o premenu vlastného srdca, ktorá sa často deje veľmi bolestne. Vietor a oheň sprevádzajú prvé Turíce, neponechávajú nič na svojom mieste, nenechávajú nič bez pretvorenia. Ako oheň pretvára keramiku, ako taví v peci železo, tak sa premenil prestrašený Peter, ktorý prísahami zaprel svojho Majstra pred slúžkou a takisto sa premenili Božím Duchom aj ostatní apoštoli. Skutky to opisujú takto: Tu vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal: Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová. Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil. A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili. Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci. Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha…

Takúto premenu k lepšiemu potrebujeme aj my, a preto sa modlíme: Príď, Duchu Svätý, ruš náš pokoj svätým nepokojom všade tam, kde je potrebná premena srdca k lepšiemu! Musíme si však uvedomiť, že Boží Duch prináša nielen sedmoro darov, ale dáva úlohu premeniť všetko strnulé, ochabnuté a chladné. Preto má Cirkev v každom čase veriacich, ktorí vďaka Božiemu Duchu menia aj svet okolo seba. Sú to hrdinské matky, statoční otcovia, obetaví kňazi, zasvätené panny, nebojácni mučeníci… Mnohí, ktorí sledujú ich životy, v duchu sa pýtajú, odkiaľ majú odvahu v súčasnom svete žiť hrdinsky, statočne a obetavo, hoci často sú terčom posmechu, nepochopenia a ponižovania?

André Frossard (1915 – 1995) bol síce vychovávaný bez Boha a bez náboženstva, ale na druhej strane mu bola vštepená slušnosť a inteligencia, takže žil bez problémov a pochybností. Jedného dňa stál na námestí a čakal kamaráta. Keďže neprichádzal, iba tak z nudy, vstúpil do otvorenej kaplnky. Stačilo mu päť minút, aby odtiaľ vyšiel úplne zmenený a pripravený na krst. Píše, že tých päť minút bolo tak úžasných, že s nevýslovnou hrôzou spoznal svoju biedu. Úplne sa zmenil a stal sa veriacim. Bol novinárom a spisovateľom. Napísal svedectvo, úspešnú knihu, ktorá je dodnes čítaná, s názvom: Boh jestvuje, ja som sa s ním stretol. Aké sily sa prejavili u tohto človeka? Či tu nevidíme jasné a jednoznačné pôsobenie Ducha Svätého?

V našich farnostiach sa v týchto dňoch konajú slávnosti Prvého svätého prijímania, poprípade birmovky, na Slovensku sme svedkami diakonských a kňazských vysviacok a my sa pýtame, akí budú títo ľudia? Ich ďalší život a pôsobenie bude závisieť od toho, nakoľko sa otvoria Božiemu Duchu a dovolia mu, aby ich premenil. Duch Svätý je oheň. Ale oheň môže aj zhasnúť, ak sa neudržiava. Nikto z nás nie je raz a navždy dokonalý, čestný, charakterný… Každý je pre Cirkev ešte väčším rizikom, ako pre seba. Zoberme si prípad Judáša. Hoci bol povolaný, videl zázraky, počul Ježiša na vlastné uši, v jednej chvíli zlyhal a skončil tragicky. Zdá sa, že jeho čin bol a dodnes je výstrahou pre každého, kto hazarduje s Božou vôľou. Každý z nás môže prispieť svojím posvätením k dobru iných, ale aj svojou zbabelosťou k poníženiu a k vlastnej hanbe.

V životopise 22 ugandských mučeníkov je zaznamenaná táto udalosť: V noci niekto búchal na dvere misionára a zvonka sa ozval detský hlas: Otče, rýchlo otvor! Prenasledujú ťa? Poď rýchlo dnu. Schovám ťa. Nie, otče, musím sa vrátiť, lebo mi zabijú sestry, ale ťa prosím o sviatosť posily. Prekvapený misionár sa chlapca spýtal: Ako si na to prišiel? Náš katechéta nám rozprával, že kto zomiera pre Krista, ten sa nemusí báť mučenia ani smrti. Ale ja sa bojím, veľmi sa bojím, zomieram od strachu. Udeľ mi, prosím, sviatosť birmovania. Misionár tak urobil ešte v tú noc. A chlapec? Dnes ho oslavujeme ako svätca.

Väčšina z nás prijala sviatosť birmovania, prijali sme Ducha Svätého, ale buďme úprimní, aké je naše svedectvo o Kristovi? Dovolili sme Božiemu Duchu, aby premenil, pretvoril náš život?

Prosme dnes o dar rozumu, aby sme vedeli poznať, čo je čnosť a čo je hriech. Prosme o dar sily, aby sme svoje kresťanské presvedčenie vyznávali a nie zapierali. Prosme o dar umenia, aby sme vnímali krásu, ktorú Boh stvoril. Prosme o dar zbožnosti a bázne Božej, aby sme sa báli iba hriechu.

Prosme: Duchu Svätý, príď z neba a naplň svojimi darmi naše srdcia i duše!