Kontakt
3. adventná nedeľa – rok B
Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. A toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?“, on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“ „Čo teda,“ pýtali sa ho, „si Eliáš?“ Povedal: „Nie som.“ „Si prorok?“ Odpovedal: „Nie.“ Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?“ Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: „Vyrovnajte cestu Pánovi,“ ako povedal prorok Izaiáš.“ Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. A pýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš ani prorok?“ Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“ To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.
Jn 1, 6- 8. 19- 28
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Všetci máme skúsenosť s tým, že na jedného človeka existujú rozličné pohľady. Pre niektorých je milý a priateľský, pre iných zádumčivý a neprístupný, ďalší by ho najradšej nevideli a iní zasa vyhľadávajú jeho prítomnosť. Môžeme povedať, že koľko je ľudí, toľko je aj rozličných mienok na človeka.
Podobne to bolo aj s Ježišom Kristom. Ľudia sa k nemu stavali rozličným spôsobom a mali o ňom rôzne mienky. Prečo je tomu tak, to nám vysvetľuje Ján Krstiteľ v dnešnom evanjeliu, keď tvrdí: Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte.
Najväčšou príčinou rozdielu názorov o Ježišovi bolo to, že ho ľudia nepoznali. Herodes v ňom videl čarodejníka a chcel, aby urobil pred ním zázrak, farizeji v ňom videli človeka posadnutého diablom a jednoduchý ľud videl v ňom kráľa, ktorý ich zbaví nenávidených Rimanov. Pre Jána Krstiteľa bol však Božím Baránkom, ktorý sníma hriechy sveta. Z toho vidno, že osoba Ježiša Krista sa stala predmetom mnohých diskusií a sporov.
Vždy boli aj budú ľudia zaujatí voči nemu, ľudia, ktorí ho považujú za mýtickú postavu a jeho učenie za zmes pohanských náuk. Tí obyčajne tvrdia, že vôbec nežil. Pre nezaujatých je idealistom, ktorý sa zaplietol do sporu s mocnými tohto sveta a svoj boj prehral. Ľahostajní zasa tvrdia, že Kristus bol sympatický, bol sociálnym reformátorom, náboženským géniom, ale keďže bol, netreba si nad ním lámať hlavu. O sebe prehlasujú, že hoci nie sú žiadni náboženskí fanatici, pohreb chcú mať s kňazom a život s Kristom si ponechávajú na neskôr. Sú to ľudia ľahostajní aj k pravde, aj k Bohu.
Najväčšou životnou múdrosťou je hľadanie pravdy o živote pozemskom, ale aj večnom. Túto pravdu však nenájdeme, ak nebudeme dobre poznať Krista, ktorý nám ju zjavuje. Pre nás, veriacich, je Božím Synom, o ktorom to vyznávame s apoštolom Petrom. Ale už nemôžeme tvrdiť ďalšiu Petrovu vetu o tom, že sme pre neho všetko opustili. Mnohí súčasní kresťania nedokážu Krista vyznávať ako najväčšiu hodnotu, lebo ho zapierajú za pozemské dobrá. Veď koľkí ľudia idú miesto nedeľnej omše radšej do práce, lebo vtedy sa najviac urobí a najlepšie zarobí. Radšej idú do prírody alebo iba nečinne sedia doma pri počítači či televízii? Koľkí mladí ľudia, pokiaľ boli ešte deťmi, aktívne sa zapájali do liturgie, miništrovali, spievali v zbore, chodievali na mládežnícke „stretká“, ale akonáhle dospeli a odsťahovali sa od rodičov, Pána Boha už nepotrebujú, hanbia sa za prejavy viery a radšej sa venujú neviazaným zábavám a hriešnym známostiam?
Ak pokladáme Ježiša za Božieho Syna, musí to odzrkadľovať aj náš život, tak ako to odzrkadľoval život veľkého francúzskeho herca. Louis de Funès (1914–1983) na otázku, čo si myslí o Kristovi, povedal: Ježiš bol pre mňa žiarivým vzorom v mojej mladosti, v mojom dospievaní a teraz je a zostane žiarivým príkladom v mojej rodine, aj v mojom povolaní. Som rád, že to môžem vyjadriť takto verejne.
Aj nás by jeho vyjadrenie malo pohnúť k vážnemu uvažovaniu o našom spoznávaní Krista. Musíme si však uvedomiť, že spoznať ho možno iba za určitých podmienok. Predovšetkým sa treba oslobodiť od mravnej záťaže, od hriechu, lebo hriech zatemňuje rozum. Už apoštol Pavol jasne vyslovil túto požiadavku: Živočíšny človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôže ich pochopiť, lebo ich treba duchovne posudzovať. Potvrdzuje to aj každodenná skúsenosť, keď ľudia neochotní zrieknuť sa niektorých nerestí, ktoré ich degradujú často na roveň zvieraťa, nie sú schopní pochopiť a prijať určité pravdy. Oddanosť niektorým hriešnym sklonom a skutkom tvorí nepriehľadnú clonu medzi človekom a Bohom. Veľmi názorne to Ježiš povedal Nikodémovi: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Rozhodná vôľa zbaviť sa vášní a hriechov, privádza takmer automaticky k svetlu poznania Boha.
Tu sa naskytá aj veľká možnosť pre nás. Ak sa zbavíme hriechu vo sviatosti zmierenia a budeme sa snažiť udržať stály kontakt s Kristom cez modlitbu a svätú omšu, potom aj my budeme privedení k svetlu poznania Boha. Vtedy nebudú o nás platiť slová Jána Krstiteľa: Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. Nevpúšťajme už viac do nášho vnútra tieň pochybností, že Krista je ťažko spoznávať aj vyznávať, ale buďme kresťanmi, pre ktorých Kristus je alfou aj omegou.
Nech dnešná nedeľa Gaudete – nedeľa radosti je pre nás skutočnou nedeľou radosti z toho, že už o krátky čas príde Kristus, ktorý je náš skutočný Vykupiteľ a Záchranca.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
