Každý z nás je odborníkom vo svojom remesle, vo svojom povolaní. Táto odbornosť nás robí známymi a ľudia nás kvôli tomu vyhľadávajú, keď potrebujú v niečom pomôcť, poradiť alebo niečo urobiť. Jeden je dobrým žiakom, iný učiteľom, kuchárom, krajčírom, počítačovým odborníkom, lekárom, vodičom… Chýr o dobrom odborníkovi sa rýchlo rozšíri.

Ježiš bol vynikajúcim odborníkom na ľudské duše a s ľuďmi to jednoducho vedel. Preto správy o ňom sa čím ďalej tým viac šírili a ľudia, ktorí sa s ním stretli, iste sa o tom radi pochválili pred inými. Preto sa nečudujeme evanjelistovi, keď na záver dnešného úryvku z evanjelia skonštatoval: A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.

Aj udalosť, ktorú nám dnes opísal, iste pridala Ježišovi na popularite. V sobotu vošiel do synagógy, kde sa práve v tej chvíli zdržiavalo veľa veriacich, otvoril knihu Písma a čítal z nej. Potom, presne podľa pravidiel, začal jednotlivé state vysvetľovať. Poslucháči v jeho hlase vybadali istotu, presvedčenie, ale aj lásku, s akou vykladal Božie slovo. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci.

Jednoduchí ľud nemal príliš rád zákonníkov, lebo boli pokryteckí, keďže vodu kázali a víno pili. Nežili podľa toho, čo hlásali, za čo si aj od Ježiša vyslúžili kritiku. Sám ich nazval pokrytcami, hadím plemenom, obielenými hrobmi… Teraz však ľud vidí Krista, ktorý Božie slovo nielen hlása, ale podľa neho aj žije a najväčším zákonom je pre neho láska.

V súvislosti s Pánovou návštevou synagógy je opísaná ešte jedna udalosť – vyhnal z posadnutého človeka diabla. Urobil to úplne jednoducho. Pohrozil mu a povedal: Mlč a vyjdi z neho! Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. To bolo čosi pre ľudí! Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho. Je nepochybné, že aj týmto činom Ježiš potvrdil svoju popularitu a obľubu u ľudí.

Našu dnešnú úvahu sme začali konštatovaním, že každý z nás čosi ovláda a v niečom je odborník. Ale stačí to? Tu je namieste povedať, že v prvom rade sme predovšetkým kresťania, a preto je našou povinnosťou robiť dobrú reklamu katolíckej Cirkvi, ktorej sme členmi. Možno sa v duchu spýtate, ako sa to dá robiť v konkrétnom živote? Nuž tak, ako to robil náš Pán.

V prvom rade je to učenie o Kristovi. Mýlil by sa ten, kto by tvrdil, že treba robiť dajaké suchopárne prednášky alebo teologické dišputy. To by nestačilo. Ako to robil Ježiš? On vynikal v čistote reči, v zrozumiteľnosti, v prirodzenosti. A túto reč potvrdzoval láskou, milosrdenstvom, odpúšťaním, porozumením… To je rada aj pre nás! Učiť o Kristovi svojím každodenným čestným a zodpovedným životom! Ak nastúpime na túto cestu a začneme takto nasledovať Krista, potom dokážeme vyháňať diabolstvá, bojovať proti zlu láskou, proti nenávisti odpúšťaním, proti ohováraniu dobrým slovom… Potom do tohto sveta plného zla a nenávisti budeme prinášať dobrotu a lásku. Chýr o našej viere, našom kresťanstve sa bude šíriť a ľudia sa budú na nás povzbudzovať. My im dokážeme pomáhať, poradiť a usmerniť ich život k nášmu Pánovi.

Učiteľ pripravil pre svojich žiakov na začiatku školského roka zvláštnu hodinu. Na lavicu postavil sklenený džbán a začal ho starostlivo plniť pomerne veľkými kúskami kameňa tak, aby sa ho tam vošlo čo najviac. Keď naplnil džbán spýtal sa žiakov: Čo si myslíte, je plný? Žiaci odpovedali: Áno, je plný! Skutočne?- spýtal sa. Nečakal však na odpoveď, ale vysypal z vrecúška za dve hrste malých fazuliek. Po trošku z nej pridával do džbánu a jemne s ním potriasal. Keď dostal všetky fazuľky do džbánu, znovu sa spýtal: A čo si myslíte teraz. Je už džbán plný? Žiaci už neodpovedali tak rýchlo ako predtým. Krčili plecami a pár z nich odpovedalo, že azda už je plný. Učiteľ bez komentára pokračoval ďalej. Z ďalšieho vrecúška vysypal cukor a podobne ako fazuľku za neustáleho potriasania džbánom ho dostal dnu. Keď sa znova spýtal žiakov, či už je džbán plný, nedostal už žiadnu odpoveď. Pokračoval však ďalej. Vzal pohár vody a pomaly ho vlial do džbánu. Chvíľu počkal kým sa cukor rozpustí a ešte dolial trochu vody. Potom sa zahľadel a na žiakov a spýtal sa: Viete, čo som vás chcel týmto naučiť? Po chvíľke uvažovania sa prihlásil jeden z tých horlivejších: Chcete nám povedať, že nech už máme akokoľvek veľa predmetov, vždy sa nájde miesto ešte pre nejaký ďalší. Ale kdeže, povedal učiteľ. Chcel som vás len naučiť, že je potrebné najprv dať dnu veľké kamene. Teda urobiť ako prvé to, čo najdôležitejšie – teda vo vašom prípade štúdium. Ak to urobíte, zistíte, že vám zostane ešte dosť voľného času na veľa iných vecí.

Aj my máme svoje záľuby, koníčky, prácu, ktorú máme radi. Sme odborníci v určitých veciach, ale nezabúdajme, že najdôležitejšie je napodobňovať Pána svojím životom, vydávať o ňom svedectvo a chýr o ňom šíriť medzi našimi bratmi a sestrami.