Podľa štatistík denne vo svete zomiera asi 200 tisíc ľudí. Počas tejto svätej omše ich teda zomrie okolo 8 tisíc. Niektorí odchádzajú z tohto sveta zo smrteľnej postele, iní zomierajú pri nejakom nešťastí, ďalší tíško zaspia, iní sa dlho trápia s nevyliečiteľnou chorobou, ďalší zomrú celkom náhle a nečakane. Všetci však majú jedno spoločné, že nik z nich nepoznal ani spôsob, ani čas, ani miesto svojej poslednej hodiny. A nevieme to ani my, hoci nik z nás nepochybuje, že raz ten okamih nastane.

Ježiš vedel kedy, kde a ako zomrie a dnešné evanjelium nám potvrdzuje, že uvažoval o svojej smrti a ako každý človek, aj on sa chvel pred touto hodinou: Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou?

Všimnime si, ako Ježiš premáha svoje vzrušenie nad smrťou. Najskôr uvažuje takto: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Stojí teda pred rozhodnutím: zostať sám alebo priniesť veľkú úrodu. Rozhodne sa pre druhú variantu, ktorá hovorí, že keď zomrie, všetkých pritiahne k sebe. Potom premýšľa ďalej: Veď práve pre túto hodinu som prišiel. Táto hodina dovŕši jeho poslušnosť a vernosť Otcovi, ktorou vyváži neposlušnosť a nevernosť človeka voči Stvoriteľovi. A uvažuje ďalej: A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe. Svojím ľudským hlasom, kázňami ani zázrakmi všetkých k sebe nepritiahol, ale pred ukrižovanou láskou budú kapitulovať. Pred ňou kapituluje aj najväčšia zloba, lebo niet väčšej lásky nad tú, keď niekto položí život za bratov.

Dnešné evanjelium nám teda ponúka tri hlboké myšlienky Ježiša Krista o smrti. Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Veď práve pre túto hodinu som prišiel. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe. V nich poznávame hĺbku jeho srdca a zmysel jeho života – byť tu pre iných.

Ježiš nás vyzýva, aby sme ho nasledovali, a aby sa aj zmyslom nášho života stalo jeho heslo – som tu pre iných. Možno niektorá zbožná duša si heslo poopraví s tým, že tu máme byť predovšetkým pre Pána Boha. Znie to skutočne nábožnejšie, ale za touto formuláciou sa môže skrývať výhovorka od najzákladnejších ľudských povinností. Ježiš kedysi odhalil takú výhovorku aj u svojich súčasníkov. Oni tiež nábožne hlásali, že možno dať na kostol, teda Bohu, finančnú obetu, ktorú je povinný dať syn otcovi alebo matke, ale tým, že ju dá na kostol, vlastne obíde synovskú povinnosť voči rodičom. Ježiš ich však za túto formu „nábožnosti“ pokarhal. Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje. Lebo Mojžiš povedal: Cti svojho otca i svoju matku a: Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť. Vy však hovoríte: Keď človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar, už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku. A rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. To ako keby povedal, že ľahšie je nábožne sa modliť a konať pobožnosti, ako poslúžiť chorému, navštíviť starých rodičov či plniť záväzky a povinnosti voči blížnym. Svätý Augustín k tejto téme dodáva: Kráčaj k človekovi a prídeš k Bohu!

Ježišovo posolstvo o zmysle života však vyžaduje veľké úsilie. Ježiš to dobre vedel, preto povedal: Bezo mňa nemôžete nič urobiť. Inými slovami povedané: Len ten, kto zostáva spojený s Kristom, vie tu byť pre iných.

Nezabudnuteľným príkladom je pre nás P. Maximilián Kolbe, ktorý sa ocitol v koncentračnom tábore v Osvienčime. Keď sa jednému z väzňov podarilo utiecť, ostatní väzni z baraku museli nastúpiť a veliteľ spomedzi nich vybral desiatich, aby zomreli od hladu. Keď ukázal na Františka Gajowniczeka, ktorý zúfalo zvolal, že už nikdy neuvidí svoju ženu a deti, predstúpil pred veliteľa Maximilián a ponúkol sa, že chce zomrieť miesto neho. Maximilián dva týždne trpel bez stravy a bez vody v tmavej cele bez akejkoľvek starostlivosti. Žil najdlhšie zo všetkých odsúdených. Povzbudzoval ich a snažil sa, aby neumierali v beznádeji. Nakoniec mu dali smrtiacu injekciu.

My sme sa dnes z Ježišovho uvažovania nad jeho smrťou, poučili o zmysle ľudského života. Modlime sa, aby sme tento zmysel nielen poznali, ale ho aj uskutočňovali. Využime v týchto posvätných dňoch predveľkonočnej prípravy rozličné drobné príležitosti k tomu, aby sme podľa Ježišovho príkladu a s jeho pomocou boli tu pre iných, lebo aj oni sú synmi a dcérami nebeského Otca.