Mnohokrát sa nám stalo, že po príchode domov, keď sme si chceli zažať svetlo, zostala tma, zapli sme televíziu a nič, vypadol elektrický prúd. Podobne je to aj s plynovým sporákom, ktorý nebude fungovať, keď je prerušená dodávka plynu a studený bude aj radiátor, ak nebude spustený kotol. To isté sa deje aj v prírode, keď uvädne zlomený kvet, odtrhnutá halúzka, hoci plná jarných kvetov, nezarodí alebo telesný orgán, v ktorom neprúdi krv, odumrie. Z toho jasne vidieť, aké je veľmi dôležité byť napojený na zdroj, na centrum energie. To isté platí aj o ľuďoch. Aj oni majú byť napojení. Na koho a prečo?

Veriacemu človekovi by mala byť odpoveď jasná – na Krista, lebo on je tým životodarným kmeňom. Za tým cieľom sme si v dnešnú nedeľu vypočuli krásne evanjelium, v ktorom Ježiš hovorí o sebe, ale aj o nás, takto: Ja som vinič, vy ste ratolesti.

Tak ako podobenstvu o Dobrom pastierovi Ježišovi súčasníci dobre rozumeli, tak rozumeli aj tomuto prirovnaniu. Veď žili v krajine hrozna a vína a vedeli, že vinič je vzácny ker, ale jeho hodnota spočíva iba v ovocí – v hrozne. Čo sa týka dreva, to je bezcenné, a preto sa jeho neúrodné ratolesti odrezávajú a pália. Vedeli, že ovocie viniča prináša ľuďom radosť, veď koniec-koncov sa to modlili aj v 104. žalme: Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, čo obveseľuje srdce človeka. Preto bol u Pánových súčasníkov vinič obľúbený, čo bolo vidieť aj z toho, že pri vchode do jeruzalemského chrámu stála veľká plastika viniča s bohatými strapcami zlatého hrozna.

Keď sa teda Ježiš pripodobnil k viniču, pre ľudí to bolo pripodobnenie zrozumiteľné, sympatické a príťažlivé. Aj nám, ktorí žijeme v regióne hrozna a vína, znázorňuje toto podobenstvo nádhernú duchovnú skutočnosť. Ako je vinič zdrojom života pre viničné ratolesti, ktoré potom prinášajú ovocie, tak isto Kristus je pre každého z nás zdrojom duchovného, nadprirodzeného života, čiže jeho život prúdi do nás, aby sme v každodennom živote mohli prinášať hojné ovocie dobrých skutkov.

Tu sa nám môže však naskytnúť otázka: Čo je tým Božím životom? Mnohým sa vari žiada počuť dajakú definíciu Božieho života. Žiaľ, takú definíciu nám nik nepovie, lebo ju nevie. Nás to však nemusí znepokojovať.

Všimnime si dieťatko v kočiariku. Ono nepozná definíciu vzduchu, nemá ani poňatia, čo je kyslík a vodík, a predsa spokojne a slastne dýcha. Vidíte, tak ako dieťatko na dýchanie nepotrebuje definíciu vzduchu, ani na prúdenie Božieho života do nás, nik nepotrebuje jeho definíciu.

Nám stačí, že nás Ježiš oboznámil s prejavmi Božieho života. Hlavný jeho prejav spočíva v tom, že Otec miluje večnou láskou svojho Syna a Syn miluje večnou láskou svojho Otca a táto láska medzi týmito dvomi Božskými Osobami je taká úžasná, že žije medzi nami a to je tretia Božská Osoba – Duch Svätý. Život v Bohu preto môžeme nazvať LÁSKOU. A po tomto vysvetlení lepšie pochopíme Ježišovo podobenstvo O viniči a ratolestiach. Jasne hovorí, že keď sme sa s ním zjednotili ako ratolesti s viničom a prúdi do nás Boží život, teda prúdi z neho aj jeho Láska, ktorá žije v Bohu, medzi Otcom a Synom. A zároveň nás poučuje, že toto prúdenie Božej lásky do nás, závisí od nás a je v našej moci, lebo Ježiš nie je násilník, ani despota, ani vlamač. Jasne hovorí: Stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou.

Z našej strany sa preto vyžaduje úzke spojenie s Pánom, a to tak, že budeme rešpektovať jeho prikázania. Vtedy do nás bude prúdiť Božia láska, aby sme ňou mohli milovať nebeského Otca a blížnych. A táto láska je to dobré ovocie, ktoré môžeme prinášať vo svojom živote.

Výsledok tohto ovocia však niekedy vidíme až po veľmi dlhom čase, ale nemusí nás to znepokojovať. Vojenského kaplána pri návšteve ranených vojakov jeden z nich ho poprosil: Otče, ja umieram. Chcel by som však, aby ste v mojom mene napísali mojej učiteľke náboženstva. Napíšte jej, že vďaka nej, zomieram ako kresťan. Kaplán splnil jeho prianie. O pár týždňov dostal odpoveď. V liste bolo napísané: Pred mesiacom som sa vzdala vyučovania náboženstva. Robila som to roky ako službu pre našu farnosť, ale mala som pocit, že to neprináša žiadne ovocie. A teraz som dostala Váš list, v ktorom píšete, že moje vyučovanie malo účinok na toho úbohého chlapca. Chcem Vám povedať, že som svoju výpoveď stiahla. Budem znovu učiť. Nech sa Boh nado mnou i nad ním zmiluje!

V závere evanjelia sme počuli Ježišovo povzbudenie: Proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Nuž, prosme teda, Pána, aby nám pomohol cez modlitbu a lásku k blížnym s ním spolupracovať, a tak zostať v ňom, aby v nás účinkovala moc jeho lásky, a aby sme tak získali večný život.