Vo svete sa s veľkou pompou slávia narodeniny významných ľudí, ale aj tzv. bezvýznamných celebrít. Poriadajú sa veľké oslavy, ohňostroje, doslova módne prehliadky, ktoré sú samozrejme spojené s veľkým záujmom médií. Mnohí fanúšikovia neváhajú aj noc stráviť pred hotelom alebo palácom, kde sa veľkolepé oslavy budú konať, len aby uvideli svojho obľúbenca.

V Cirkvi je veľkou vzácnosťou sláviť narodeniny svätca. V liturgickom kalendári nájdeme iba dvoch: Pannu Máriu – 8. septembra a Jána Krstiteľa – 24. júna. Možno si povieme, že u Panny Márie, Bohorodičky, je to prirodzené, ale prečo aj v prípade Jána Krstiteľa? Cirkev mala aj k tomu veľký dôvod, lebo Ján bol posledným prorokom Starého zákona, ktorého si Boh vyvolil, aby ohlásil príchod Mesiáša: Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv, ako ja. Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu. Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom. Ani ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi, povedal: Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým. A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn.

Pokiaľ však prišlo k tomuto vyznaniu, Ján sa na svoje poslanie pripravoval v tichu púšte, kde za ťažkých existenčných podmienok načúval Božiemu hlasu. A keď sa vychudnutý, prísny, oblečený do rúcha z ťavej srsti objavil na brehoch Jordánu, čoskoro uchvátil zástupy silou svojej osobnosti, ale aj pokorou.

Ján učil a krstil. Hovoril: Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. Keď k nemu prišiel Ježiš, nevyužíva situáciu a nechvastá sa, že prišiel práve za ním, aby ho práve on pokrstil. A keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: Kto si ty?, on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: Ja nie som Mesiáš. Čo teda, pýtali sa ho, si Eliáš? Povedal: Nie som. Si prorok? Odpovedal: Nie. Vraveli mu teda: Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe? Povedal: Ja som hlas volajúceho na púšti: Vyrovnajte cestu Pánovi!

Ján uchvátil poslucháčov svojou vierou. Málokto si všimol prichádzajúceho Ježiša, ale Ján ho okamžite spoznáva a ukazuje naňho: Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom. A vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn.

Ján uchvátil poslucháčov svojou odvahou. Sebavedomým farizejom a zákonníkom, ktorí si mysleli, že u Boha majú všetko zaistené, hovorí: Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu? Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: – Naším otcom je Abrahám! – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. A nebál sa ani kráľa Herodesa, keď mu vytýkal to, k čomu zbabelo mlčali veľkňaz aj farizeji: Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!

Ján uchvátil poslucháčov svojou spravodlivosťou. Poslucháči uznávali svoju hriešnosť a pýtali sa, čo majú robiť. Ján im nehrozil trestami a zatratením, ale im ukázal novú cestu, cestu spravodlivosti: Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne! Dokonca neodsúdil ani mýtnikov, hoci ostatní Židia nimi pohŕdali a pripomenul im: Nevymáhajte viac, ako vám určili! Vľúdne slovo mal aj pre vojakov, ktorým odkázal: Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!

Ján uchvátil poslucháčov aj svojím životom. Videli asketickú postavu muža, ktorý žil ako pustovník, čím vzbudzoval u nich určitú tajomnosť. Úctu voči nemu prejavil aj Ježiš, ktorý sa pýtal zástupov: Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v rozkošiach, bývajú v kráľovských domoch. Teda, čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka. Lebo to o ňom je napísané: Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.

Ján nežil dlho. Zomrel ako 30 ročný, keď kat vo väzení na želanie hriešnej Herodiady sťal mu hlavu. Na jeho duchovný pomník sám Boží Syn mu dal nápis: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján.

A hoci od jeho smrti uplynulo už skoro 20 storočí, jeho úcta pretrváva až dodnes. Aj nám ukazuje Božieho Baránka a svojím príkladom nám pripomína, že ak chceme poznať a milovať Mesiáša, musíme sa aj my uchýliť do samoty kostola, ticha a modlitby. Musíme krotiť svoje vášne a zmysly, čítať Sväté písmo, v modlitbe prosiť o dar viery a odvahy ju žiť a vyznávať.

Pri biskupskej vysviacke v Nitre 13. februára 1921 ktosi zbadal, ako dr. Antonín Stojan, nový vysvätený biskup, pozbieral rozhádzané papiere. Vedelo sa už o ňom, že bude novým olomouckým arcibiskupom. Ktosi na to reagoval: To sú vzácne čnosti… ale sú aj iné, ako napr. potichu, bez buchotu, zatvárať dvere; kráčať bez hrmotu; nestúpať po trávniku…

Ján Krstiteľ bol opravdivý muž, ktorý nalomenú trsť nedolomil a hasnúci knôtik nedohasil. Takých mužov, otcov, pracovníkov, kňazov, kresťanov… aj dnes potrebuje Cirkev. Nech nám ich svätý Ján Krstiteľ u Boha vyprosí!