Kontakt
17. nedeľa „cez rok“ – rok B
Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci. Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“ Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých?“ Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc. Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov. Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“ Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám.
Mk 6, 1- 15
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
V modlitbe Pána, ktorú sa denne viackrát modlíme, hneď po slovách, ktoré sa vzťahujú priamo na oslavu Boha a jeho kráľovstva, nasleduje prosba o to, čo je nevyhnutné pre náš telesný život: Chlieb náš každodenný daj nám dnes. Táto stavba modlitby je v súlade so slovami Ježiša Krista: Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.
Dnešnú nedeľu, a potom aj ďalšie štyri nedele, budeme v evanjeliu čítať radostnú zvesť o chlebe života, o Eucharistii. Nechceme však zostať iba pri čítaní, ale chceme aj rozjímať nad tým, čomu nás toto slovo učí a povzbudzuje.
Štatistiky hovoria, že na svete žije asi 7,5 miliardy ľudí, z toho miliarda hladuje. Títo ľudia sú tak hladní, že od vyčerpania odpadávajú a niektorí aj zomierajú. Mali ste už niekedy veľký hlad? Snáď, ale vedeli ste, že keď prídete domov, najete sa toľko, koľko budete chcieť. Vo svete však žijú ľudia, ktorí si nemôžu povedať: Keď prídem domov, otvorím chladničku a najem sa do sýtosti. Je to otrasné a nám skoro až neuveriteľné, ale v niektorých častiach sveta je to tak. Je to dráma chleba, s ktorou ľudia denne zápasia – a prehrávajú…
Evanjelista Ján nám ukazuje Ježiša, nie pred veľkým zástupom na brehu Galilejského čiže Tiberiadského mora, ale tu, v tomto svete. Ježiš sa pýta aj nás: Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli? Apoštolov táto otázka dostala do rozpakov a nech akokoľvek počítali, nevychádzalo im to. Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok. Je tu síce chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých? Ježišova reakcia je však rázna: Usaďte ľudí! Postarajte sa! Nečaká však na nich, ale berie chleby a ryby, modlí sa, rozdáva apoštolom a oni zástupom.
Mnohých ľudí pri čítaní tohto zázraku snáď napadne, že prečo Ježiš niečo podobné neurobí aj v dnešných časoch. Viete, aká je odpoveď? Lebo sme nesplnili to, čo nám prikázal, aby sme sa aj my postarali. Veď Boh nám dal zem, ruky, hlavu, rozum aj srdce, v ktorom je od neho zakódovaná láska a túžba starať sa o blížnych. On tu nie je preto, aby robil zázraky, lebo my sme leniví. On nám dal príklad, a ak ho budeme nasledovať, nebude nikto medzi nami zomierať od hladu.
Ján tento zázrak hodnotí ako znamenie, čím chcel Ježiš jasne povedať, že jeho poslaním nie je zásobovať svet jedlom, ale chcel zjaviť svoju moc. Chcel povedať, že Boh nepríde na svet, aby sial zrno, obrábal zem, zbieral úrodu, mlel múku a piekol chleba. To musia urobiť ľudia, ktorí miesto vojen majú obrábať zem, ktorú im Boh dal. Zástupy to pochopili, keď vyznali: Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.
Nepotrebuje však svet ešte aj iný chlieb? Nie sme hladní po Božom chlebe, po Eucharistii? Či nie je tento Ježišov zázrak rozmnoženia chlebov znamením pre svet, že sú v ňom aj zástupy ľudí hladných po Ježišovej láske, pretože sa o nich nestaráme a nepredstavíme im ju?
Ľudia pri Tiberiadskom mori jedli len hmotný chlieb, ale my sme šťastnejší, lebo chlieb zeme a chlieb ľudskej práce sa stáva chlebom života. A týmto chlebom – Eucharistiou nás chce Pán nasýtiť. Pri každej svätej omši nás volá k bohato prestretému stolu, ale ako sa správame? Mnohí pohŕdajú týmto pozvaním a odmietajú ho! Zástupy z evanjelia správne spojili oba chleby – Božie slovo a pokrm. A to je výzva aj pre nás. Sýtiť sa pri každej svätej omši Božím slovom aj Božím chlebom.
V roku l932 mali v Dubline nezvyčajnú senzáciu. Spočívala v tom, že strážca Svätej zeme poslal na Medzinárodný eucharistický kongres v Dubline dve vrecia obilia zožatého na tom mieste, kde podľa podania Ježiš urobil zázračné rozmnoženie chleba. Z obilia pripravili obetný chlieb pre prijímajúcich na kongrese.
Aké poučenie z toho plynie pre nás? Treba, aby bol dostatok chleba, a aby každodenný chlieb i chlieb života vo forme Eucharistie sme mali v úcte a požívali ho pre svoj prirodzený aj nadprirodzený život. Je iba v mojich rukách ako toto poučenie vtesnám do svojho života.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
