Vy starší si možno spomenie na Bratislavskú lýru 1985, na ktorej sa okrem domácich spevákov predstavila aj francúzska šansonierka Mireille Mathieu. Keď sa pripravovala na vystúpenie, nasnímali ju kamery, ako sa trikrát prežehnala, sklopila zrak, chvíľu bola sústredená, a potom vyšla pred obecenstvo a nádherne spievala. Možno si poviete, že nádherne by spievala, aj keby sa neprežehnala. Lenže ona pred vystúpením usmernila svoje srdce na Boha, lebo dobre vedela, že ani ten najlepší televízny prijímač nebude mať obraz, pokiaľ nebude mať anténu nasmerovanú na vysielač.

To isté sa deje aj v ľudskom živote. Chceme mať obraz druhého, ale nielen v očiach, ale aj v sebe, a preto nasmerujeme svoje srdce k druhému človekovi. Ľudské srdce stále túži po tom, aby malo obraz druhého cez dobrotu a lásku. Preto prišiel Ježiš na túto zem, aby nám v tom pomohol. Cez Ducha Svätého nám umožnil príjem Božej skutočnosti, ak vo svojej túžbe sme nasmerovaní na Boha.

Na túto zem Boh rozsial drobné semienka krásy kvetov, hôr, údolí, prameňov, riek… Krásu motýľov, vtákov, jeleňov, pávov… Krásu ľudských očí, sŕdc, tvárí… Krásu umeleckých obrazov, sôch, hudobných skladieb, básní, piesní… Krásu miest, námestí a katedrál. Boh rozosial aj semienka rodičovskej, súrodeneckej, snúbeneckej, manželskej a priateľskej lásky. Semienka náboženskej, filozofickej, historickej, etickej a matematickej pravdy. Semienka radosti zo slnka, z vône vzduchu, vína, arómy kávy, hudby, spevu, futbalu a hokeja. Semienka blaženosti detského, rodinného a Bohu zasväteného života.

Všetky tieto drobné semienka krásy, lásky, radosti, pravdy a blaženosti rozsial Boh na túto zem a do ľudských sŕdc preto, aby napomáhal našu nádej na večný život, kde budeme požívať samotného Boha ako nekonečnú krásu, pravdu, radosť a blaženosť. Rozsial ich však s určitým rizikom, ktoré spočíva v tom, že pozemskú radosť, šťastie, krásu a blaženosť si niekto vezme za cieľ a zmysel života, pričom Bohom opovrhne.

Ako? Nuž, ak si niekto olúpe pomaranč, na šupke ešte zostane trocha sladkej dužiny. Predstavte si človeka, ktorý by ohrýzal šupky a pritom šťavnaté a sladké jadro by odhodil. To isté robí ten, kto sa vo svojom živote zameria len na odrobinky krásy, radosti, pravdy a šťastia, pričom zahodí samotnú krásu Boha. On sa nám dáva v Ježišovi Kristovi cez Ducha Svätého. Preto Ježiš hovorí: Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. Krst je začlenením do Krista. Krásne, a iste v Duchu Svätom, to vystihol apoštol Pavol: Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli. Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi.

Nebojme sa, že keď usmerníme svoje srdce na Boha, budeme vzdialení od ľudí. To nie je pravda! Speváčka Mireille Mathieu sa prežehnala, pomodlila a potom vystúpila pred obecenstvo. Usmernila svoje srdce na Boha a potom akoby povedala: Ľudia, zaspievam vám radostne ako najlepšie dokážem. Chcem osláviť Trojjediného Boha svojou prácou. Chcem vás potešiť. Nebojte sa, že keď svoje srdcia nasmerujete na Boha, stanete sa odľudmi. Naopak, láska k Bohu núti človeka k láske k ľuďom. A potom hodinu a pol mala nádherný koncert.

Ak chceme zažiť obraz Boha, máme v sebe tú schopnosť, že zameriame anténu svojho srdca na neho. Sme tak stvorení, že môžeme prijať nielen ľudskú lásku, ale aj lásku Trojjediného Boha. Je iba na nás, aby sme túto schopnosť využili.