Úsmev je krásny pozdrav svetu na ľudskej tvári. Ale aký je zraniteľný! Stačí iba jedna slza a je po ňom. Úsmev je aj teplo, ktoré človek zažíva, keď pociťuje dobrotu srdca. Skúste však túto dobrotu využívať a zneužívať. Zatrpkne. Keby nebolo na svete priateľstva, ťažko by sa žilo. Stačí však jedno slovo, jedna zrada a je po priateľovi. Prial by si niekto z nás, aby svet bol bez úsmevu iba preto, lebo hrozí, že ho potlačí slza? Priali by sme si, aby bol svet bez dobroty, hoci vieme, že ľudia ju využívajú a zneužívajú? Prial by si niekto, aby bol svet bez priateľstva iba preto, že mu hrozí zrada? Ako by sa potom žilo? Preto sú hodnoty, ktoré treba strážiť.

Za tieto hodnoty sa dnes stavia Ježiš Kristus. Chce, aby náš úsmev trval večne, aby naša dobrota bola ocenená aj pred Bohom, aby priateľstvo, ktoré nám ponúka, nebolo zlomené zradou. Kvôli tomu sa štyridsať dní postí a pripravuje sa uzavrieť zmluvu medzi nebeským Otcom a človekom.

Práve vtedy prichádza k nemu diabol a hovorí: Zabudni na ľudí, veď aj ty máš právo myslieť na seba. Urob z týchto kameňov chlieb a nasýť sa! Ale aký by to bol chlieb, keby ním Ježiš zaprel priateľstvo s človekom? On ho tak miluje, že neexistuje žiaden chlieb, žiadne jedlo, za ktoré by zradil úsilie spojiť človeka s Bohom.

Tak to diabol skúša inak: Pozri, všetko ti môžem dať. Môžeš byť prvý. Budeš kráľom. Budú sa ti klaňať. Ľudia ti budú patriť. Budeš môcť rozkazovať. Ale chce to iba jedno – zabudni na svoje poslanie a mysli na seba! Čo za titul by Ježiš mohol dosiahnuť? Kráľ? Cisár? A zaň by mal vymeniť priateľstvo s nami? Ježiš ani teraz nezradil.

Napokon je pokúšaný z inej strany: Si šikovný, dokonca až tak, že sa dokážeš vrhnúť z veže a ľudia ťa budú obdivovať. Právom môžeš byť na seba pyšný. Čo ťa po ľuďoch, mysli na seba, buď na seba hrdý! Ale aká by to musela byť pýcha, ktorou by Ježiš chcel zradiť nás, ktorých chce spojiť s Bohom? On nezradí. Stráži svoje hodnoty, lebo chce, aby náš úsmev trval po celú večnosť.

Aj my sme postavení do tých istých podmienok ako Ježiš. Vraciame mu jeho vernosť? Ako málo stačí, aby sme zradili? Koľko ľudí, vecí, hriešnych príležitostí je nám bližších ako on?!

Mladý Američan na talianskom fronte, keď útočili na oporný bod Monte Cassino v II. svetovej vojne, večer pred útokom prežíva zvláštne stretnutie s Bohom. Musel zažiť niečo mimoriadne, keď zobral zápisník a napísal doň tieto slová: Bože, nikdy by som s tebou nehovoril, ale som rád, že ťa môžem teraz pozdraviť. Moji profesori hovorili, že nejestvuješ a ja, hlupák, som im naletel. No včera na stráži som sa zadíval na tvoje hviezdnaté nebo a vtedy som pochopil, že ma klamali. Keby som sa už predtým pozornejšie zadíval na všetky krásne veci, čo si stvoril, bol by som iste prišiel k záveru, že ťa nemožno poprieť. Ktovie či mi prídeš v ústrety, ale viem, že ma pochopíš. Aké je to divné! Musel som sa dostať do tohto vojenského pekla, aby som poznal tvoju tvár. Aby som bol úprimný, nemám ti čo povedať, ale som nesmierne šťastný, že som ťa spoznal. Ďakujem ti, že ma máš rád. Pozri, o chvíľu budem musieť ísť znova do toho zúfalého boja, keď dajú povel k útoku. Ktovie či tejto noci neprídem k tebe. Viem, že nemám nárok, aby si ma prijal za syna, pretože neskoro som ťa začal milovať, ale viem, že ty si láska. Zápisník našli na druhý deň pri vojakovi, ktorého guľka zasiahla do hlavy. Mal však šťastie. Hoci nevieme, prečo zradil Boha, ale vieme, že ho začal mať rád a dokázal prosiť o odpustenie.

Aj my musíme urobiť to, čo on dokázal. Uvedomiť si, že sme zradili, ale aj to, že je v nás sila, ktorou môžeme chrániť úsmev priateľstva s Bohom. Máme si uvedomiť, že aj napriek tomu, že hrozí zrada, sú ľudia, ktorým sa ponúka lepší kúsok chleba, ale oni nezradia. Sú hrdinovia, ktorým sa ponúka lepšie spoločenské alebo politické postavenie, ale kvôli priateľstvu s Kristom to odmietnu. A sú aj takí, ktorí majú byť na čo pyšní a hrdí, ale kvôli priateľstvu s Ježišom zostávajú skromní a nenápadní. A títo hrdinovia svojím správaním, myslením, konaním, spôsobom života si toto priateľstvo pestujú a upevňujú.

Majme strach so slova zrada. Nechcime, aby nám Ježiš raz vyčítal, že on nám podal ruku a my sme ju odmietli. Túžme skôr po tom, aby nám mohol povedať: Ja viem, že si mal možnosť zradiť priateľstvo so mnou za lepší krajec chleba, ale ty si to neurobil. Viem aj to, že ti bol ponúkaný lepší postup, ale zostal si verný mne. A tiež viem, že si priateľstvo so mnou mohol zradiť za pýchu, ale ani to si neurobil. Preto si môj priateľ!

Odnesme si do ďalšieho života skutočnosť, že priateľstvo je krásne, keď sú si v ňom ľudia verní. O čo krajšie je priateľstvo s Pánom. Buďme mu verní, on iste bude…