Kontakt
2. veľkonočná nedeľa – rok C
Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.
Jn 20, 19- 31
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
V týchto veľkonočných dňoch nás Cirkev v liturgických čítaniach častejšie privádza k zamysleniu sa nad realitou Ježišovho zmŕtvychvstania. Zmŕtvychvstanie bolo zavŕšením jeho vykupiteľského diela. Ježiš – Boh to všetko podstúpil iba kvôli nám. Kvôli nám prišiel na svet, žil naším ľudským životom, vyučoval, prijal mučenie a potupujúcu smrť, bol pochovaný a na tretí deň vstal z mŕtvych. Tým všetkým nám dokazuje nielen vrcholnú lásku Boha k nám, ale chce odpovedať aj na naše životné otázky: Prečo Boh vynakladá až také úsilie na záchranu obyčajného človeka? Prečo mu až tak veľmi záleží na ľuďoch? Čo z toho má? Aký úžitok má z človeka, a vôbec, prečo ho stvoril?
Odpoveď môžeme hľadať aj v dnešnom evanjeliu. Evanjelista Ján ju zhrnul do dvoch viet: Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.
Z Jánových slov plynie, že ak má Boh byť Bohom, musí mať všetky vlastnosti v dokonalej, absolútnej miere. Znamená to, že nič mu nechýba a má plnosť všetkého. Preto stvoril svet so všetkým čo ho napĺňa, lebo každé dobro a každá láska sa túži rozdávať. Nemusí sa rozdávať, ale chce sa rozdávať!
Podobný obraz nachádzame aj v prirodzenom živote. Po čom túži každá normálna, vydatá žena? Po dieťati! Ona ho nepotrebuje, ale ho chce z plnosti svojej lásky. Ani Boh človeka nutne nepotrebuje, ale stvoril ho len z plnosti svojho dobra, života a lásky. Boh sa neskláňa k človekovi z dajakých egoistických záujmov, ale robí to z čírej dobroty a rozdávajúcej sa lásky. Opäť to vidíme aj v našom prirodzenom živote. Každá matka túži po tom, aby jej dieťa bolo šťastné a keby zostalo niečím ohrozené, bola by schopná zaň položiť aj život. To isté sa deje aj v nadprirodzenom živote. Keď Boh vidí, že šťastie a večný život človeka je ohrozený hriechom, ponáhľa sa mu na pomoc a položí zaň svoj vlastný život, len aby ho zachránil, vykúpil a spasil. Preto je pre človeka dôležité orientovať sa na Boha, nadviazať s ním čo najužší a najdôvernejší kontakt a radiť sa s ním vo všetkých záležitostiach, ktoré denne prežíva. Jeho rady nám neustále vnuká naše svedomie, a ak sa ich snažíme pridŕžať, máme so svojím Bohom správny, živý a dôverný vzťah.
Ale je to zároveň aj vážne upozornenie pre tých, ktorí sú presvedčení, že sú ozajstnými a pravovernými veriacimi aj bez každodenného, úzkeho a dôverného vzťahu k svojmu Bohu. Títo ľudia hovoria: Ja viem, že nežijem celkom tak ako by som mal, že sem-tam niečo zanedbám, že tie moje modlitby… no… a omše, a spovede… no… Ale v Boha verím! Akú im dať odpoveď? Aj my veríme, že v Afrike žijú černosi, ale to je všetko… Aj človek ak by mal neviem akú silnú vieru o Božej existencii, alebo o Ježišovom zmŕtvychvstaní, alebo aj o všetkých náboženských pravdách, ale nenadobudol by dôverný a láskyplný vzťah k Bohu, nič by mu to neosožilo. Boh by si žil kdesi v nebi a on tu. Takú vieru má aj diabol, ktorý vie veľa o Bohu.
Tieto slová sa však nemusia dotýkať iba sviatočných kresťanov – katolíkov, ale môžu platiť aj pre tých, ktorí denne chodievajú do kostola a pristupujú k sviatostiam, pokiaľ to robia zo zvyku, povrchne a bez vnútorného vzťahu k Bohu. Veď tak žili aj farizeji za Pánových čias. Oni do bodky plnili zákon, ba robili aj viac, keď vymýšľali nové príkazy a zákazy, ale vlastnou vierou si nenadobudli úprimný, vnútorný a otvorený vzťah k Bohu, za čo ich Ježiš odsúdil ako tých, ktorí sa odporne pretvarujú a nazval ich obielenými hrobmi a hadím plemenom.
Ako by Ježiš reagoval na moju vieru a na môj vzťah k blížnym? Lebo ak žijem intenzívny vzťah k Bohu, nie je možné, aby sa neodrazil aj v skutkoch. Čím je tento vzťah hlbší, tým sú skutky väčšie a dokonalejšie.
Istý kňaz pôsobiaci na dedine, rozprával ako po nedeľnej omši ľudia vychádzali z kostola a pri ceste videli ležať človeka. Všetci okolo neho prechádzali v domnienke, že je opitý. Pomohol mu muž, ktorý vôbec nebol v kostole, ba ani tam nechodil, zavolal lekársku pomoc, ktorá zistila, že postihnutý má problémy so srdcom, a keďže prišli včas, prakticky mu zachránili život.
Akú intenzitu k Bohu mal vzťah ľudí vychádzajúcich z kostola? Keby ten človek bol aj hneď opitý, nemohli ho zdvihnúť a položiť napr. na lavičku či informovať jeho príbuzných, aby si po neho prišli?
Vzťah Boha k nám poznáme z jeho veľkolepého vykupiteľského diela. Ako my prejavíme svoj vzťah k nemu, to závisí individuálne od každého z nás. Vieme však, že Boh má všetko, nič mu nechýba, a preto môžeme mať pocit, že mu nemáme čo dať. Ježiš nám však radí, že svoju lásku a vďaku mu môžeme prejaviť cez blížnych. Jasne to vyjadril slovami: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.
Ale pozor! Aby naše skutky neboli iba lacnými a priehľadnými hereckými výkonmi, treba čo najčastejšie a najdôvernejšie vyhľadávať spoločenstvo s Ježišom a svoj vnútorný vzťah k nemu nechať preniknúť jeho čistotou, silou a láskou, aby tieto jeho vlastnosti vyžarovali z nás a prostredníctvom nás aj do nášho okolia.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
