Kontakt
3. adventná nedeľa – rok C
Zástupy sa pýtali Jána: „Čo teda máme robiť?“ On im odpovedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!“ Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: „Učiteľ, čo máme robiť?“ On im povedal: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!“ Pýtali sa ho aj vojaci: „A čo máme robiť my?“ Vravel im: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“ Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja: Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“ A ešte všelijako ináč napomínal ľud a hlásal mu evanjelium.
Lk 3, 10- 18
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Kto ležal v nemocnici a čakal na operáciu, vie, že mu nebolo do smiechu. Ešte menší dôvod k radosti má väzeň, čakajúci na rozsudok. Ale predsa bol jeden človek, chorý, sediaci v rímskom väzení a čakajúci na rozsudok smrti, ktorý zostal spokojný, vedel sa radovať, dokonca k radosti nabádal aj iných. Bol to apoštol Pavol, ktorý práve z rímskeho väzenia píše Filipanom: Radujte sa!
Výzva k radosti zaznieva celou dnešnou liturgiou. Aká to odvaha – pomyslíte si niektorí – vyzývať v dnešnej dobe k bezhraničnej radosti! Pomyslíte si na utrápených ľudí, strácajúcich chuť do života, majúcich plno starostí, žijúcich v zhone a strese… Akú oni už môžu mať radosť? A tu sa Cirkev obracia ku všetkým bez rozdielu a nástojčivo volá: Radujte sa! Rok čo rok, v časoch mieru či vojny, biedy aj blahobytu, Cirkev pravidelne opakuje adventnú výzvu k radosti. Skadiaľ vyviera táto smelá radosť, ktorá si trúfa prekonávať aj najväčšie žiale, najťažšie starosti, ba aj najvábnejšie ponuky iných radostí? Aká je to radosť, keď ju nemôžu zničiť ani vojny, ani biedy, ani zloba sveta? Je to radosť z Božej prítomnosti a blízkosti!
Náš Boh je nám blízko, je uprostred nás, pri nás a v nás. Prorok Izaiáš volá: Plesaj a jasaj obyvateľka Siona. lebo veľkým uprostred teba je Svätý Izraela! A apoštol Pavol dodáva: Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! Tieto slová sú veľmi aktuálne, lebo veľa ľudí trpí pocitom osamelosti. Mnohí sa sťažujú, že nemajú blízkeho človeka, ktorý by im pomohol, navštívil ich počas choroby alebo si našiel na nich čas v ich osamelosti. Podobnú osamelosť mnohí pociťujú aj v náboženskom živote. Boha si predstavujú, že je veľmi vzdialený, neznámy, nezúčastnený na ich živote a problémoch. Predstavujú si, že si žije svoj život a o nich sa nestará. Nehovoriac už o ľuďoch neveriacich, ktorí sa cítia byť úplne osamotení.
Do tejto našej osamotenosti sa nám neustále Boh prihovára cez apoštola Jána: Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia. Boh je blízky nášmu srdcu, nášmu životu a celkom sa nám priblížil v Ježišovi Kristovi. On je ten Emanuel, Boh s nami. Preto sa radujeme v Pánovi! Je to radosť z Božej spásy. Boh je náš Záchranca, ktorého blízkosť poznávame v najťažších situáciách.
Priblížme si túto pravdu pohľadom na televíznu obrazovku, kde denno-denne môžeme sledovať oblasti postihnuté rôznymi prírodnými katastrofami. Ľudia zavalení rozvalinami po zemetrasení alebo zaplavení vodou pri záplavách, alebo utekajúci pred ohňom pri požiaroch, trasúci sa od strachu a hrôzy, čakajú záchranu. Záchranné čaty konečne prichádzajú a odvádzajú ich do bezpečia. Po dňoch napätia sa utrápené tváre uvoľnia a radostne si opakujú: Sme zachránení! Presne takto prežíval Božiu prítomnosť aj starozákonný ľud, a tak ju ohlasovali aj proroci, keď hovorili: Neboj sa, Pán tvoj Boh je s tebou…!
Boh nás navždy zachránil v Ježišovi Kristovi. Meno Ježiš doslovne znamená Spasiteľ, Záchranca. Vtedy, keď sme boli zavalení ruinami hriechu, keď nám kalné vody siahali až po hrdlo, prichádza Ježiš – Spasiteľ a Záchranca, aby nám podal ruku a vytiahol nás z vôd beznádeje, vyslobodil nás z ruín hriechu a vyviedol nás na svetlo Božích detí. Je to radosť z Božej lásky. Preto je tak blízko pri nás, preto nás zachraňuje, lebo nás miluje. Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.
Oheň v posolstve Jána Krstiteľa sa dá pochopiť iba z blízkosti ohňa Božej lásky, zostupujúcej k nám v Ježišovi. Skrze neho je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali a má z nich pretekať aj na blížnych. Preto Ján nás vyzýva ku konkrétnym skutkom, cez ktoré táto láska preteká aj na iných: Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne! Nevymáhajte viac, ako vám určili! Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!
Svätý Paisij Svätohorský (1924 – 1994), pravoslávny svätec, hovorí: Kto prijíma, zakúša ľudskú radosť. Ale kto dáva, zakúša božskú radosť. Božská radosť k nám prichádza skrze dávanie. Niekto, napríklad, dá mi knihu. Teraz sa raduje duchovne, božsky, a ja, ktorý som prijal knihu, radujem sa ľudsky. Keď ja dám knihu, tiež sa budem radovať duchovne, zatiaľ čo ten, kto ju odo mňa príjme, bude sa radovať ľudsky. Ale ak on ju tiež podaruje, bude sa tešiť duchovne, a tak ďalej. Vidíš ako s jednou vecou môžu ľudia zároveň prísť k ľudskej i duchovnej radosti?
Pavol tiež vyzýva k radosti aj láskavosti: Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom a Ján Krstiteľ prízvukuje, aby naša láskavosť bola konkrétna. Nech nás teda k radosti a láskavosti pohýna skutočnosť, že Boh nás miluje a v jeho láske ho máme napodobňovať aj voči ostatným ľuďom.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
