3. pôstna nedeľa – rok C
Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali Ježišovi o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im povedal: „Myslíte si že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“ A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie; ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ,Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?‘ On mu odvetil: ,Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.‘“
Lk 13, 1- 9
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Predstavme si večer v jednej rodine. Otec si zapáli cigaretu, otvorí pivo a číta noviny. Mama sa zvŕta v kuchyni a chystá večeru. Brat so sestrou sa hrajú v počítači hru. Zrazu zaznie hukot a mestom otrasie silné zemetrasenie. Činžiak sa zachveje, prelomí a celá rodina zahynie. Nie je to hlúpa a nezmyselná smrť? Keby otec zahynul pri záchrane detí, matka preto, aby darovala deťom lepšiu budúcnosť a deti keby zomreli na poli lásky alebo vedy, boli by hrdinami a ich život by mal zmysel. Ale zemetrasenie? Prezident prijíma sústrastné telegramy od iných hláv štátov, je vyhlásený štátny smútok, ale množstvu zosnulých to život nevráti.
Čosi podobné zažili ľudia v Siloe. Denne chodili okolo veže, ktorá sa jedného dňa zrútila, pričom zahynulo 18 ľudí. Opäť hlúpa a nezmyselná smrť! Nejaká veža si len tak spadne. Ale túto udalosť majstrovsky využil Ježiš, aby upozornil na inú nezmyslenú smrť, lebo je možné nezmyselne zomrieť pre tento svet, ale je možné úplne nezmyselné zomrieť aj pre večnosť. Preto nás varuje: Ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.
Larva húsenice, ktorá sa plazí po zemi, odumrie a z nej vzlietne krásny motýľ, ktorý lieta z kvetu na kvet. Takáto má byť asi premena nášho života, keď cez smrť sa máme premeniť na krásu Božieho dieťaťa. Túto možnosť nám Ježiš na jednej strane zvestuje, ale na druhej nás upozorňuje, aby sme cez pokánie zlepšovali svoj život a stávali sa dokonalejšími.
Jeden otec sa sťažoval, že svojho syna už nechce ani vidieť. Bije svoju manželku, chodí denne domov opitý, vlastnému otcovi vynadal a zosmiešňoval ho. Je mu jedno, že deti plačú, manželka chodí zakríknutá a otec sa trápi… Jedného dňa sa rozhodne, že už viac nemá syna. Čo by ste poradili onomu synovi? Staň sa dobrým manželom, otcom, úctivým synom a otec ti podá ruku, žena a deti ti padnú do náručia.
Presne to isté nám odporúča aj Ježiš: Ak budeš žiť v hriechoch, v hriechoch aj zomrieš. Nebeský Otec ti nepodá ruku ako synovi. Mnohí filozofi hovoria, že Ježiš nemá pravdu, lebo po smrti niet život. Jediný hlas, ktorý nás ale upozorňuje, že môžeme získať večnosť, je Ježišov hlas a hovorí, aby sme sa na ňu pripravovali. S Bohom sa môžeme stretnúť kedykoľvek, v ktorúkoľvek hodinu kedy budeme musieť povedať: Bože, tu som… Ak budeme pripravení, odpovie: Syn môj, dcéra moja, vitaj doma! Naozaj sa oplatí robiť pokánie, oplatí sa poslúchať Ježiša Krista. Lebo je možné veľmi ľahko doplatiť na zľahčovanie Pánových slov.
Krásne to rozoberá Harvey Cox v diele Mesto bez Boha. Pojazdný cirkus má svoj denný život, v ktorom sa pripravujú jednotliví členovia na vystúpenie. Zabehnutý život však zmení jeden výkrik: Horí! Všetko, čo je na nohách, ide hasiť. Voda je však pomerne ďaleko v dedine. Klaun, pripravený na vystúpenie, uteká z vedrom a kričí: Ľudia, pomôžte! Horí nám cirkus! Ale oni šašovi neveria a smejú sa. A on znova a znova volá: Pomôžte! Ak sa chytí suchá tráva a les, zhorí aj dedina! Ľudia sa smejú ešte väčšmi a hovoria si: Dobre to hrá. Dokonca niekto dodá: Tak dobre to hrá, že by mu jeden aj uveril! Klaun si so slzami v očiach sadol na kameň, lebo vedel, že mu nik neverí. Chytila sa však suchá tráva, potom les a napokon aj dedina. Obyvatelia doplatili na to, že zosmiešňovali hlas, ktorý ich upozorňoval na nebezpečenstvo.
Keď si zosmiešnime Ježišov hlas, ktorý nás upozorňuje na nebezpečenstvo, potom sa oberieme o možnosť stať sa Božími deťmi a kvôli nekonaniu pokánia nezmyselne zomrieme. Komu to budeme môcť vyčítať? Len a len sebe! Preto nám Pán radí, aby sme boli lepší, lebo figovník, na ktorom niet plodov, ešte rok ponechá a dá mu šancu. Keď ju premrhá, bude vyťatý. Keď nebudeme robiť pokánie a nebudeme prinášať ovocie, budeme vyťatí z Božej rodiny.
Rodina, ktorá mohla ešte veľa urobiť, zahynula nezmyselne pri zemetrasení a nezmyselne zahynulo aj 18 ľudí
v Siloe. Podobne nezmyselne sa dá zomrieť aj pre večnosť, a to tým, že stratíme priateľstvo s Bohom a zemetrasenie našej smrti nám ukáže svoju nezmyselnosť na celú večnosť. Berme vážne Pánovu výzvu a zlepšujme svoje životy!