4. adventná nedeľa – rok C
V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“
Lk 1, 39- 45
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Dozneli slová evanjelia a všetci sme stíchli. Je to udivujúce ticho, plné života a očakávania. Kňaz to osobitne citlivo vníma a prežíva. Vidí pred sebou zástup ľudu ako v hlbokom tichu čaká na slovo. Vidí pred sebou mužov aj ženy, mladých aj starých, slobodných aj žijúcich v manželstve, deti aj mládež, pričom mnohí z nich sú zvyknutí denno-denne počúvať slová poučenia a vysvetľovania, či už v škole, v práci, v rodine, v spoločenstve… Prečo ale teraz všetci stíchli? Na čo čakajú? Azda na kňazove slová? Alebo na jeho múdrosť? Veľmi by sa sklamali, keby čakali na kňazovu múdrosť, lebo on by sa sotva odhodlal sám od seba hovoriť.
Práve v takejto chvíli si kňaz uvedomuje, že toto ticho je zázrak, ktorý Boh stále spôsobuje v našich srdciach. Je to Boh, kto nám vkladá do sŕdc ticho a pokoj, aby nám potom do nich vložil svoje slovo. A je tomu tak aj teraz. V tichu, pokoji, ale aj v pokore vnímajme Božie slovo, prijímajme ho a uvažujme nad ním v našich srdciach.
Ticho a pokoj je neustály Boží zázrak. Nie mŕtva nehybnosť, ale živé ticho, naplnené ľudskými a Božskými tajomstvami. Večerné ticho a pokoj v rodine, ticho a pokoj srdca, chvíľa ticha a pokoja v duchovnom živote aj v liturgii. Práve teraz ho prežívame a dokázali sme kvôli nemu opustiť predvianočný ruch, živé ulice, preplnené obchody a vstúpili sme do ticha nášho chrámu. Azda nás trápia domáce starosti, súria nás predvianočné práce, láka nás reklama na ulici…, no my sme to všetko na chvíľu odsunuli nabok a vstúpili sme do Božieho pokoja a ticha a v tom je veľký Boží zázrak! Čo všetko nám ponúka dnešný svet? My si však miesto toho volíme chvíľku posvätného ticha. A keď sa nás niektorí s prekvapením spýtajú: ‚Načo ešte chodíte do kostola? Čo tam dostanete?‘ môžeme im spokojne odpovedať: ‚Je tam sväté ticho a nachádzame tam pokoj! Boh je Ticho a Pokoj…
Prorok Micheáš tiež túžil po pokoji a tichu. Pán mu vo videní zjavil, že pokoj je nielen ľudskou záležitosťou, ale je aj Božím tajomstvom. Je to Boh sám, prichádzajúci na tento svet. Vo videní mesiášskeho kráľovstva prorok náhle zvolá: On bude pokoj!
Pokoj nie je iba slovo, iba pominuteľná veličina, ktorá dnes je a zajtra už nemusí byť, ale pokoj je On, Mesiáš, Spasiteľ. On nás zachraňuje tým, že nám dáva svoj pokoj, dáva nám seba samého. Toľko ospevovaný vianočný pokoj je darom Kniežaťa pokoja, ktorý k nám prichádza a o ktorom aj apoštol Pavol vyhlasuje: Veď on je náš pokoj!
Ticho a pokoj sú sprievodnými darmi viery a sú atmosférou, v ktorej sa rozvíja viera. V tichu a pokoji Máriinho srdca sa rozvíjala jej viera do takej miery, veľkosti a krásy, že mohla prijať Božieho Syna a povedať: Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova. A keď sa s veľkou radosťou ide podeliť s Alžbetou, tá o nej vyhlási: Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán. Mária tak hlboko uverila Božiemu slovu, že sa stala matkou večného Slova, prijala ho veriacim srdcom a stala sa matkou Kniežaťa pokoja.
Zamyslime sa nad tajomstvom tejto čistej a odvážnej viery. V úkone viery sa človek stretá dôverne s Bohom. V Máriinej viere sa uskutočnilo to najväčšie a najintímnejšie stretnutie: Božie Slovo sa stretlo s ľudskou prirodzenosťou, stalo sa telom a prebývalo medzi nami. Mária úprimne a odvážne uverila tomu, čo jej Boh skrze anjela zvestoval. Uverila, že dieťa, ktoré sa z nej narodí, bude sväté, bude to Boží Syn. V Máriinej viere vyvrcholila odveká viera Izraela. O veľkých mužoch Starého zákona sa hovorí, že uverili Pánovi, ale Mária najhlbšie uverila Pánovi a on učinil to, čo jej oznámil. Z jej srdca sa začal rozvíjať nový život viery v pokoleniach nového Božieho ľudu, život viery v Ježiša Krista, Božieho Syna a nášho Pána.
Táto viera priniesla nielen Márii blaženosť, ale je aj naším šťastím a blaženosťou. Rozvíja sa v tichu a v pokoji, v ktorom teraz počúvame a prijímame Božie slovo a bude sa rozvíjať v tichu a pokoji, v ktorom máme sláviť aj prichádzajúce sviatky narodenia Pána.
Svätý Izák Sýrsky (7 st.) hovorí, že človek, ktorý miluje tzv. jalové reči, nemôže dosiahnuť stav čistého srdca. Tieto slová potvrdí aj naša vlastná skúsenosť, keď si uvedomíme čo všetko vojde do našej mysle skrze prázdne reči, ktoré vedieme s inými alebo ktorým dovolíme, aby k nám zaznievali skrze média.
Mária nás učí tichu a pokoju. Buďme jej dobrými žiakmi!