Kontakt
4. pôstna nedeľa – rok C
K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: „Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.“ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: „Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.“ I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: „Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojim synom.“ Ale otec povedal svojim sluhom: „Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“ A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: „Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.“ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: „Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.“ On mu na to povedal: „Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“
Lk 15, 1- 3. 11- 32
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Je naozaj úžasné, keď milovaný človek, ktorý nám ublížil a sklamal až tak, že sme ho považovali priam za mŕtveho, pokorne príde prosiť o odpustenie. Je úžasné počuť otcove slová: Tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.
Dnes nám Ježiš chce predstaviť nebeského Otca ako sa pozerá do očí ľudskej duše. Každého človeka, ktorý je živý pre nebo, má rád. Tu ale treba rozlišovať. Človek zomiera pre život na zemi, keď mu prestáva biť srdce a pracovať mozog. Odnesú ho na cintorín a uložia do hrobu. Ale môže zomrieť aj pre nebo, vtedy, keď spácha ťažký hriech. Taký človek, ktorý zomrel v tomto zlom skutku, v ťažkom hriechu, už nemá záľubu u nebeského Otca a čaká ho večné odsúdenie.
Nikde v Písme nebudeme tak dobre vnímať nebeského Otca ako pri obrátení márnotratného syna. Boh má záľubu v človekovi, ktorý sa spamätá, vstúpi do seba a povie si: Ja musím ožiť. Musím oľutovať svoje zlé skutky. Chcem sa vrátiť k svojmu otcovi do jeho rodiny. Koľkokrát sme aj my boli mŕtvi pre nebo? Lenže nebeský Otec vedel, že sme veľmi slabí, preto nám dal možnosť vrátiť sa do jeho rodiny. On sa znova môže zahľadieť do očí našej duše a môže si nás obľúbiť. Má to však jednu podmienku: my musíme zažiť svoje zmŕtvychvstanie po hriechu. Človek môže znovu ožiť cez sviatosť zmierenia a úprimnú ľútosť.
Môžeme si to predstaviť aj takto: Človek, ktorý má na svedomí zlé skutky, je pre nebo mŕtvy. Ak v tomto stave zomrie, je mŕtvolou aj pre Boha. Ale človek, ktorý prijíma zmierenie, bol síce mŕtvy pre nebo, ale po uskutočnení zmierenia s nebeským Otcom cez Ježiša Krista je živý pre spoločnosť s Bohom.
To urobil aj márnotratný syn, keď vstúpil do seba a povedal: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. To, že si uvedomil, že otec ho čaká, že doň vkladá nádej a dôveru a prišiel s ľútosťou, spôsobilo, že znovu ožil pre vzťah s otcom: Bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa. Otec mu nič neodpovedal, ale hneď prikázal dať mu šaty, prsteň a usporiadal hostinu. Taký je Boh, ktorý hovorí: Môj život bude patriť tebe, človek, a ty budeš patriť mne… a to je sviatosť zmierenia. Možno sklamať nádej, ktorú do nás Boh vkladá? Pozerá na nás ako sa zachováme v živote a či ho nesklameme. Pozerá či sa budeme boriť so zlými skutkami, a keď aj prídu, či budeme vedieť znovu ožiť pre nebo cez sviatosť zmierenia a úprimnú ľútosť.
V súčasnej dobe je najviac ohrozená nádej a Boh čaká, že ju nezradíme. Veriaci človek by bol veľký darebák, keby nevstal zo svojich hriechov, keby nedokázal kráčať cez sviatosť zmierenia a znova neožiť pre nebo. Boh sa zahľadel do ľudí, do teba a do mňa a chce nás mať vo svojej rodine ako svoje deti a on ako náš Otec. Preto sa mi treba radovať, lebo som bol mŕtvy a ožil som, bol som stratený pre peklo a nájdený pre nebo. A nebeský Otec sa ku mne sklonil. Ten, kto žije v hriechoch a chce v nich dobrovoľne žiť aj naďalej, je mŕtvolou, ku ktorej sa nebeský Otec neskloní
a neprijme ju k sebe.
Chorý muž v najlepších rokoch na nemocničnom lôžku hovorí sestre: Prosím, pichnite mi niečo, už nechcem žiť. Už nemôžem, nevládzem! Sestra sa o chvíľu vráti a v rukách drží krížik. Prosím, zoberte si ho do rúk. Muž prekvapene pozerá na sestru, na kríž a zatvára oči. Dole tvárou mu stekajú slzy. Ďakujem, sestrička! Berie ho do rúk. Trasú sa. Po chvíli sa upokojí. Bolesť síce neprestala, ale pohľad na kríž mu vlial novú nádej a povedal viac ako čokoľvek iné.
Nikto nemôže byť viac na niečo hrdý ako veriaci na dobrého Boha. Buďme tak na neho zahľadení svojím životom, že sa bude tešiť s nami aj so všetkými spravodlivými nad tým, že ja, hoci som mal hriechy, cez ľútosť a pokánie som ich zničil a znova som ožil pre nebo.
Sú však tieto slová pravdivé? Naozaj som ich zničil? Chcem ich zničiť? Veľkonočná spoveď je k tomu ideálnou príležitosťou!
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
