V každej domácnosti býva zhon, keď je očakávaná návšteva. Všetko musí byť poupratované a veci položené na svojom mieste. Pripravujeme chutné jedlo a dávame schladiť nápoje. Starostlivá gazdiná do poslednej chvíle ešte kontroluje, či je všetko v poriadku, aby hosťom chutilo.

Podobná situácia nastala v Lazárovom dome. Navštívil ho Ježiš, ktorý bol dávnym priateľom tejto rodiny. Všetci sa tešili z jeho príchodu a snažili sa mu pobyt čo najviac spríjemniť. Marta zaraz odišla do kuchyne a začala pripravovať jedlo. Bola nervózna, lebo vôbec nepočula, čo Ježiš hovorí a samozrejme, pridali sa k tomu starosti s obsluhou. Preto keď prechádzala popri Ježišovi povedala: Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže! Ježiš ju ale zarazil odpoveďou: Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.

Teraz úprimne priznajme, ktorá z týchto sestier je nám sympatickejšia. Hádam každý by povedal, že je to Marta. Veď ona sa správala celkom prirodzeným spôsobom, nezaprela sa v nej dobrá a starostlivá gazdiná aj pozorná hostiteľka. Mária sa skôr podobá ženám, ktoré zaujíma kde-čo, len nie práca v kuchyni a v domácnosti. Ale ešte tu je čosi. Môžeme mať pocit, že aj Ježiš si protirečí, lebo minulú nedeľu chválil milosrdného Samaritána za jeho službu a ochotu pomôcť. Keď nám približuje posledný súd hovorí: Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne. Ježiš naozaj všade vyzdvihuje lásku a milosrdenstvo. Prečo potom napomenul, a aj zahanbil Martu? Veď aj ona chcela urobiť skutok milosrdenstva a z lásky k Ježišovi sa zdržiavala v kuchyni. Ježiš preto tak koná, aby spolu s Martou sme si všetci uvedomili správne poradie hodnôt. Čo je na prvom a čo na druhom mieste. Ježiš nie je proti práci, ale záleží mu na tom, aby človek popri práci nezabúdal na Boha. Ústrednou postavou dnešného príbehu je Ježiš, preto Božie slovo má byť na prvom mieste, a až potom práca. Aj inak sa to dá povedať: U Boha všetko musí začínať aj končiť. Tieto slová ťažko pochopí moderný človek. Môže sa vzpierať a povedať si: Načo je dnešnému človeku modlitba? Prečo musí chodiť každú nedeľu do kostola? Nie sú to zbytočnosti a marenie času? Tu sa do jeho uvažovania zamieša Ježiš a povie: Modlitba bez práce je síce málo, ale práca bez modlitby neznamená nič! Ježišova rada je: Spájať modlitbu s prácou!

Stredovekí mnísi boli presvedčení, že človek k tomu, aby bol šťastný, musí sa odpútať od zeme a od práce. Preto začali stavať mohutné kláštory, ktoré obohnali vysokými múrmi, aby do nich nevkročil nik nepovolaný. Ani to im ale nestačilo, a preto odchádzali do púšte a tam žili v skalách alebo bútľavých stromoch. Ale ani to nebolo pre nich odlúčenie sa od zeme. Tento problém riešili preto výstavbou vysokých stĺpov, ktoré boli zakončené akousi chatrčou, v ktorej žili. Ako však plynul čas, začali pociťovať nesprávnosť takého rozhodnutia a postupne sa opäť vracali na zem. Túto premenu krásne vystihol svätý Benedikt heslom: Modli sa a pracuj!

Aj my spájajme prácu s modlitbou. Nech každá naša práca je konaná na väčšiu česť a slávu Božiu. Vtedy vlastne bude aj rozhovorom s Bohom. Potom naša práca, ale aj celý náš život, bude preniknutý Bohom a tým dáme najavo správne poradie hodnôt.

Svätá Marta a Mária, vyproste nám u vášho Hosťa milosť, aby sme správne vedeli ohodnotiť našu prácu i modlitbu, aby vždy boli milé Bohu.